Mesto Komárno 2022. 10. 18.

Denník fotoputovania po „stovežatej“ alebo ako členovia Fotoklubu Helios Komárno navštívili Prahu

Matematik Bernatdo Bolzano v 19. storočí napočítal v Prahe 103 veží bez vodární a meštianskych domov. Odvtedy sa hovorí Prahe „stovežatá“. Dnes je podľa Pražskej informačnej služby v Prahe oficiálne viac ako 500 veží a vežičiek. V skutočnosti ich bude aj niekoľko tisíc, záleží na tom, čo vlastne za vežu považujeme. Nech je to akokoľvek, jedno je isté, pohľad na pražské veže je jeden z najkrajších na svete.

Aj túto skutočnosť sme sa rozhodli preveriť na medzinárodnom stretnutí členov Fotoklubu Helios Komárno (SR) a Fotoklubu Praha (ČR) s názvom Fotografia nepozná hranice – ČR. Hlavný usporiadateľ Regionálne osvetové stredisko v Komárne vám ponúka denník fotoputovania.

Deň prvý, štvrtok 29.09.2022

Ráno o 8:00 v počte 18 fotografov, 1 metodik ROS KN a na cestu ten najpovolanejší Milan (vodič), nakladáme batožinu, fotografie i fototechniku do autobusu a vydávame sa smer PRAHA. Plán je jasný, šťastne poobede doraziť do hlavného mesta ČR, ubytovať sa a vyraziť do ulíc. Cesta je celkom OK, povinná zastávka a aj kolóna na hraniciach. Migračná kríza a malá „motanica“ v Prahe nám z času odkrajuje asi tak hodinu, nič nezvládnuteľné. Do hotela prichádzame všetci bez strát, v dobrej nálade a s vidinou nových zážitkov. Check-in prebieha hladko, karty od izieb na 8. poschodí máme pripravené. Odkladáme batožinu a vyzbrojení foťákmi sa vyberáme do centra. K metru je to asi tak 150 metrov, skvelá správa! Do centra je cesta jednoduchá. Lístok do mobilu, alebo z automatu máme všetci a tak, hurá, ide sa! Vystupujeme, Csonti (Štefan Csontos) pozná Prahu ako rodné mesto a tak sa stáva našim sprievodcom večernými uličkami. Po pár odšliapaných kilometroch nás o 9-tej večer prepadáva obrovský hlad a smäd. 20 člennú skupinu bez rezervácie len tak neusadíte a nenakŕmite. U Pinkasů to však zvládajú na výbornú a vynikajúce, typicky české, jedlá ako Pečený vepřový vrabec, Staročeská svíčková, Pinkasův hovězí guláš či Staropražský obložený talíř miznú aj s dobrým pivom či kofolou v našich žalúdkoch. Cesta na hotel metrom s plným bruškom je len záverečnou bodkou celého dňa.

Deň druhý, piatok 30.09.2022

Ráno o 8:30 raňajky – švédske stoly. Poriadne sa najesť, aby sme vydržali čo najdlhšie. Však prečo zabíjať čas jedlom, keď sme v stovežatej. Klasika, metro na Hradčanskú. Už asi tušíte kam máme namierené. Áno, Hradčany! Pražský hrad je odjakživa symbolom českého štátu a najvýznamnejšou českou pamiatkou. Hrad tvorí rozsiahli súbor palácov, cirkevných stavieb rozmanitých architektonických slohov od 10. storočia, cez 14. storočie, až po 20. storočie z obdobia prvej republiky. Jeho súčasťou sú Bazilika sv. Jiřího, Katedrála sv. Víta či Zlatá ulička. Hrad postavil okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovců. Rozkladá sa na 70 000 m² a podľa Guinessovej knihy rekordov je najväčším hradným komplexom na svete. Z hradu schádzame pešo na Malú stranu po Zámockých schodech smer Karlův most a nábrežie Vltavy. Toľká krása! Organizovať skupinu fotografov a plánovať na čas vstupy do múzeí je priam nadľudský výkon. Každú chvíľu niekto stojí, cúva, cvaká, sníma, obdivuje, inštaluje…. no zábava. Meškanie sa snažíme dohnať. Darí sa. Stíhame Múzeum fantastických ilúzií, Fotoškodu, Múzeum Madam Tussauds. Nakoniec aj hlavný program dňa, pre nás tak dôležité, stretnutie s členmi Fotoklubu Praha v Slovenskom dome v Prahe. Predstavujeme vedeniu a členom klubu svoju činnosť i úspechy. Odovzdávame predsedovi Fotoklubu Praha Angelovi Purgertovi a riaditeľovi domu Vladimírovi Skalskému pozdravy od riaditeľky Regionálneho osvetového strediska Viery Vlčkovej i primátora mesta Komárno Bélu Keszegha a pripájame k nim aj malé darčeky. Plánujeme spoločné aktivity na rok 2023, napríklad výstavu, workshopy či iné spoločné činnosti, ktoré mimochodom začínajú už v nasledujúci deň, diskutujeme o fotografii a fotografickom hnutí v Českej republike a na Slovensku. Posledné metro stíhame len tak-tak.

Deň tretí, sobota 01.10.2022

Všetkých bolia nohy, ale že veľmi. Prechodené kilometre po včerajšku cítime všetci. Ale zastaviť sa nedáme, ide sa ďalej! Raňajky tradične stíhame a plnohodnotne využívame. Aktivita prvá. Na tento deň nám český fotoklub pripravil workshop s Richardom Horákom, skvelým a uznávaným fotografom, ktorý zachytáva hlavne Prahu. Oba fotokluby máme „stretko“ na Náměstí Republiky. Zisťujeme aj to, aký je svet malý. Pridáva sa k nám aj známy český extravagantný fotograf Karel Zakar, rodák zo Svätého Petra. Po Národní tříde mierime k nábrežiu. Krátku prestávku trávime pri pamätníku 17. novembra. Je to pamätná bronzová doska s reliéfom niekoľkých rúk ukazujúcich gesto víťazstva. Autormi diela sú Otakar Příhoda a Miroslav Krátký. Je umiestnená na fasáde Kaňkova paláce a dopĺňa ju zopár veľkoplošných fotografií z nežnej revolúcie. To sa už popri Českom národnom divadle blížime k nábrežiu. Pomaly, bolia nás nohy. Tri kroky vpred a dva vzad – fotografi fotia, fotia, fotia… veď to bol náš cieľ. Presúvame sa cez Slovanský ostrov k nášmu cieľu. Náplavka – Rašínovo nábřeží je v súčasnosti najatraktívnejší a spoločensky najživší priestor na brehu Vltavy. Návštevníkom ukazuje prekrásne výhľady na panorámu Hradčian. V originálne zrekonštruovaných kobkách sú umiestnené rôzne obchody, kaviarne či bary. V chladnom počasí nás tu zohrieva výborný zázvorový čaj. Nasleduje druhá aktivita dňa. Kolektívna interaktívna výstava členov Fotoklubov Helios (SK) a Praha (ČR) v uliciach Prahy. Začína pršať. Nohy bolia, ale to nevadí. Sme zvedaví ako budú ľudia reagovať na nezvyčajnú výstavu. Členovia fotoklubov si pripravili svoje najlepšie fotografie a prezentujú ich ako živé stojany na rôznych frekventovaných miestach. Využívame nástupištia metra, priamo metro, Václavské námestie, pasáže, Staromestské námestie. Diváci sú úžasní, zvedaví, zaujímajú sa, fotia, natáčajú a obdivujú. Krásny záver dňa.

Deň štvrtý, nedeľa 02.10.2022

Odchádzame na Slovensko. Denne sme prešli minimálne 10 až 15 kilometrov. Stálo to však za to. Opäť výdatné raňajky, veď cesta domov bude dlhá. Praha sa s nami lúči krásnym slnečným počasím. Už len posledné spoločné foto, naložiť batožinu a bezpečne sa dostať domov. Skvelé podujatie. Budeme naň spomínať ešte dlho a roky budeme obdivovať aj fotografie, ktoré tu vznikli. Nikdy by sa nám to nepodarilo, keby sa partia nadšených fotografov neusilovala zviditeľniť svoje umenie aj mimo Slovenska. Veríme, že je to skvelý začiatok nového československého priateľstva medzi ľuďmi rovnako opantanými fotografiou.