Fantóm KomGurMan: Banderium restaurant a Reštaurant Zuzka

Niektoré reštaurácie s menu obedom tu ešte popísané nie sú. V niektorých prípadoch je to jednoduché – ešte sme tam neboli. Inokedy zas trochu zložitejšie. Nechceme totiž naším kritickým pohľadom nejako ublížiť podnikaniu.
Keď sa nám v reštaurácii nepáči nič alebo teda hlavne jedlo a obsluha, vrátime sa tam znova. Veď aj kuchár a čašník je len človek a nemuseli mať svoj deň. Keď vás však aj druhýkrát privíta chladný čašník, studená porcia alebo nevábna hmota čudného jedla… Nechce sa vám nič. Ani písať kritiku…
Dnes ale z celkom iného súdka, jedna naozaj excelentná prevádzka a… (ak by som bol Hviezdoslav, pomôžem si novotvarom) bezštýlová (nonstyle) jedáleň u babičky.

Banderium restaurant

Priznám sa, pôvod názvu som netušila a musela som si pomôcť internetom. Priamo stránka penziónu sa mi na tomto mojom starom počítadle nezobrazila, asi sú v penzióne príliš moderný. Nevadí. Moje počítadlo za rýchlym krokom doby trošku stráca dych, ale kým dychčí, tak prečo ho nepoužívať. I tak som zistila, že slovo bandérium znamená bojovú zástavu, ale i slávnostný jazdecký oddiel. Predpokladám, že majitelia majú buď vzťah k jazdeniu alebo k slávnostiam ako takým. V každom prípade, prostredie tomu nasvedčuje a aj keď idete „len“ na menu obed, môže to mať slávnostný charakter. Tu rozhodne. Reštauráciu nájdete opäť na „kinovej ulici“ (Nám. M.R. Štefánika 11), ale vojsť do nej sa dá aj z Valchovníckej. Privíta vás naozaj príjemné prostredie a pozoruhodné umenie na stenách.
Ak by som mala určiť, ktorá reštaurácia v Komárne má zaručene profesionálne vedenie, tak by som tipovala na Banderium. Prečo si to myslím? Add 1. Prestieranie zvládnuté na úrovni interhotela, add 2. nie bežné taniere, add 3. nie bežné menu, add 4. zelenina pôvabne naaranžovaná na veľkých tanieroch a pozor (tamtadadáám)– add 5. pár kvapiek farebných olejov na dekoráciu! Jednoduché, milé, ale účinné. A mimochodom, hovorím o menu obede – i keď trošku drahšom ako priemer. Rozhodne však stojí za to.
Jednu výčitku však predsa len mám. Ak si (zvlášť slečna), objedná na obed kuracie prsia na prírodno so zelenou fazuľkou, ale bez prílohy (ryža, zemiaky), len s tou fazuľkou, malo by fazuľky byť o čosi viac ako na susednom tanieri, kde je aj ryža. Všetko ostatné ale už budem len chváliť.
Úplne najviac pomyselných bodov získava obsluha, pri stole bola akonáhle sa zákazník usadil, sledovala som dvanásť príchodov, k dvanástim rôznym skupinkám hostí, zvládli to zakaždým. Dokonca, pri príchode jedného, zrejme stáleho hosťa, mala čašníčka už v ruke dennú tlač, ktorú on pri obede zrejme má vo zvyku čítať. Paráda. Naozaj ako v americkom filme. Chvíľu som si myslela, že o mne tušia, ale týždeň pred tým „obvinili“ kolegu zfantómovania… takže naozaj to nehrali. Kolega ma mimochodom nezradil a myslím, že by to tak malo ostať . Pokiaľ ide o jedlo, opäť úplná spokojnosť, polievka nadštandardná, veľkosť primeraná. Hlavné jedlo, jemne dochutené, mäso čerstvé, nebolo zámerne prerážané dochucovadlami, do krásnych pohárov vám obsluha naleje vodu z džbána, ktorý ostáva na stole. Absolútne perfektné.
Pozitíva: aranžovanie jedál zatiaľ najlepšie v meste, obsluha milá, usmievavá, pohotová
Negatíva: vlastne nie sú, ale aby nám nezaspali na vavrínoch, tak im vytkneme, že nepridali zeleninu, keď sme zrušili prílohu, umelé kvety na stoloch

 

Reštaurácia Zuzka

Reštaurácii Zuzka pri Lodiari vo farebných domčekoch by sa asi dalo vytknúť všeličo. Teda všeličo okrem jedla. Záleží od uhľa pohľadu. Viem si predstaviť, že ak by takáto reštaurácia bola niekde uprostred New Yorku, asi by ste museli vystáť slušný rad, aby ste sa tu mohli najesť. Kritici by napísali, že buď si z nich niekto parádne vystrelil alebo je to nový, zatiaľ neobjavený štýl transylvánskeho pôvodu. Najesť by sa sem ale išiel každý.
Rozhodne nie s obchodným partnerom a tiež nie na rande, ale kamošku, ktorá rada je, sem vziať rozhodne treba. Aj u Zuzky sa otočí slušné množstvo ľudí. Je to trochu ako u starej mamy. Parťákov sem nevezmete, lebo vám prekáža ako to tu vyzerá, ale keď sa treba najesť a tak od srdca, idete sem. Na nič sa tu nehrajú. Šesť stolov, niečo ako barový pult a kúsok odtiaľ sa neskrývane varí a vypeká. Atmosféru reštaurácie si nesiete domov a do práce vo vlasoch aj na oblečení. Menu – teda aktuálny jedálny lístok vám nezveria, iba požičajú na nahliadnutie. To sa mi nepáči vôbec, nie je to ani romantické ani milé. Obsluha je ale slušná a pekne ustrojená.
Reštauráciu asi nezariaďoval nikto. Majiteľ mal zrejme len predstavu o tom, čo navarí a komu to ponúkne. Priestor a vybavenie reštaurácie neriešil vôbec. Stoly a stoličky priniesli asi z domu a na stenu zavesili obrazy, ktoré nikto doma mať nechcel a bolo im ľúto ich vyhodiť.
Tak takýto názor som mal(a), pokiaľ som čakal(a) na jedlo. Potom mi priniesli polievku. Hm. Bod plus, variť vedia a aj samotná by stačila na obed. Hlavné jedlo. Nebyť toho, že príbor bolo treba ukradnúť z vedľajšieho stola, povedal(a) by som, že naozaj ako od babičky. Čerstvá zelenina, vyvážená chuť, človek, ktorý to varil má vzťah k jedlu. Naozaj na jedlo sa nemôžem nijako sťažovať. Vonku sú už pripravené stoly na jarno-letnú terasu. Tam prostredie nebude prekážkou a ani vôňa z kuchyne. U Zuzky vedia variť a vedia vás milo obslúžiť. Ak je to to, čo čakáte od reštaurácie, ste tu dobre.
Pozitíva: jedlo
Negatíva: hm, všetko by vyriešila kočka s trochou vkusu a ventilácia v kuchyni, ktorá by bola nasmerovaná von a nie do priestoru jedálne