Kultúra 2011. 11. 22.

Folklórny súbor Dunaj si pripomínal 52. výročie svojho založenia

Dvojhodinovým galaprogramom bavil FS Dunaj naplnenú sálu Mestského kultúrneho strediska v Komárne.

Nadšení diváci charizmatickú, živú hudbu a tance od východu až po Myjavu v podaní tanečníkov od 7 až po 33 rokov odmenili 19. novembra „standing ovation“. Na záver si vyžiadali 5 „opakovačiek“. 47 – členný súbor im rád vyhovel.

„Je úžasné tancovať pred takýmto publikom, a preto som rád, že okrem okrúhlych, výročných predstavení, sa nám darí aspoň každý druhý rok usporiadať samostatný ucelený galaprogram,“ uviedol dramaturg programu, ktorý je zároveň tanečníkom, Jozef Černek.

Presvedčiť mladého človeka na folklór je drina
V súbore tancujú prevažne stredoškoláci z Gymnázia Ľ. J. Šuleka. Rok čo rok je náročnejšie motivovať mladých ľudí pre slovenský folklór. Financie nie sú žiadne a tak si napríklad zájazdy musia tanečníci financovať sami, s pomocou rodičov. „Mesto má prostriedky len na to, aby sme mali kde trénovať. Financovanie z projektov Ministerstva kultúry je tak náročné na administratívu, že suma, ktorú nakoniec pošlú (300 – 800 €), je skoro až smiešna. Jeden kroj pre jeden pár tanečníkov stojí skoro 2 000 €. Ak chcete postaviť tanec, potrebujete aspoň šesť párov. Ľudia prestávajú chodiť do divadla, preto, keď chceme zaujať ľudí a nevyhnutných sponzorov, musíme robiť taký program, aby bol minimálne dôstojným súperom megashow v komerčných televíziách. Našim tanečníkom, hudobníkom a choreografovi Ľudovítovi Gallovichovi môžeme ako odmenu  za hodiny driny ponúknuť len aplauz publika. Aj tentokrát nám to vďaka skvelej atmosfére našťastie vyšlo,“ pokračoval Černek.

Príležitostí na tak dobré predstavenia nie je mnoho. FS Dunaj je pomerne veľké teleso a tak sú aj predstavenia drahé už len kvôli príprave. Navyše slovenský folklór si len málokedy objedná súkromná organizácia. Väčšinou tancuje na objednávku pre obce a mestá v kraji.

„Je veľmi príjemným pravidlom, že keď niekde v okrese vystupuje maďarský súbor,  automaticky pozývajú aj nás a naopak, aby bolo predstavenie národnostne vyvážené. Tak vlastne prirodzene učíme mladých ľudí k spolupráci a vzájomnému rešpektu, ktorý niekedy chýba politikom,“ poznamenal Černek.

Súbor sa snaží ostať verný pôvodnému odkazu vojenského súboru. Tancovali v ňom vojaci z celej pôvodnej ČSR, a preto aj záber a choreografie p. Gallovicha sú z celého Slovenska.

Máme tance z celého Slovenska, región Komárna zatiaľ chýba
Pre súbor je ťažké byť úplne autentický a tancovať len „naše“ tance, teda tance z okresu Komárno. Pôvodní obyvatelia Komárna boli v predošlých režimoch sťahovaní, sem sa chodilo najmä za obchodmi a na nejaké zábavy a tance čas nebol. “Miestny folklór robia maďarské súbory a myslím, že kvalitne. Väčšinu obyvateľov mesta totiž vždy tvorili pôvodom, alebo neskôr presvedčením, Maďari. Takže ak chceme robiť slovenský folklór z nášho regiónu, ale nemá pochádzať len z jednej – dvoch čisto slovenských dedín,  tak veľa možností v okrese Komárno nie je. Chýba výskum. Môžeme ale čerpať  z vlastnej histórie súboru a to je tanec Veselí námorníci, ktorý je tradičným úvodníkom nášho programu,” vysvetľuje Černek.


Tak ako napríklad FS Váh má najmä tance z Liptova. Do budúcna ale nevylučuje, že súbor si spraví výskum a jedna – dve choreografie budú priamo z tohto regiónu. “V súbore už máme aj študentov etnológie, ale chce to ešte čas a peniaze,“ vysvetľuje charakter ponuky tancov Černek.

Budúcnosť umeleckého telesa
Dunaj už vyše tri desiatky rokov vedie  Ľudovít Gallovich, podľa slov a ocenení napríklad od p. Kubánku, to robí veľmi dobre. Pozitívom komárňanského súboru je, že sa mladí ľudia niečomu zmysluplnému venujú a majú svojich verných divákov. Práve na nich sa musíme sústrediť. Najmladší členovia (5 -10 rokov) súboru sú sústreďovaní v Dunajíčku, prezentovali sa dvoma väčšími tancami a podľa reakcií publika sa súbor o svoju budúcnosť rozhodne báť nemusí.

Odkaz súboru je najmä v ľuďoch a v ich vzťahoch
„Naši odchovanci, aj im sme počas galavečera venovali, súbor nezištne podporujú. Tak sa nám podarilo do programu dostať Čarovné ostrohy, ich predstavenie nás tak vďaka Mirke Tužinskej nestálo nič. A to je to úžasné, čo robí súbor iným. Je to o medziľudských vzťahoch a láske k tomu, čo robíme. Popritom sa snažíme priniesť trochu slovenského folklóru do okresu, chceme ukázať, aký krásny môže byť. Dovolím si tvrdiť, že toto sa nám darí na skutočne vysokej úrovni. Aspoň podľa reakcií publika,“ uzatvára Jozef Černek.

TEXT: ROJA
FOTO: Collavino

Vyjadrite svoj názor