Hotel a kaviareň Grand v Komárne: Aká je história ikonickej budovy v Komárne?

Aj tento mesiac sme sa rozhodli obzrieť do minulosti a pozrieť sa na históriu nejakej tej zaujímavej stavby z Komárna. Do hľadáčika nám padla stará, dnes opustená budova kaviarne Grand.

Budova, ktorá dozaista zažila už aj lepšie časy, je v skutočnosti od roku 1976 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Eklekticistická budova, naprieč jej dejinami známa aj ako Sovietska agencia, bola postavená medzi rokmi 1898 až 1901.

Prvou úpravou prešla v roku 1927 a ďalšou v priebehu 70-tych rokov minulého storočia. Budova má do dnešného dňa mnoho zachovaných historických architektonických prvkov. Svojim charakterom ju rozhodne možno považovať za reprezentatívnu stavbu.

Dnes už historická dvojpodlažná budova s podpivničením má dvojtraktovú dispozíciu a štvorkrídlový uzatvorený pôdorys. Svoje miesto hrdo zastáva na Dunajskom nábreží pri Lehárovej ulici v takzvanej Pamiatkovej zóne.

Ako to celé začalo

Dejiny budovy sa začali písať v roku 1898. Stalo sa tak po zbúraní takzvaného domu číslo štyri na rohu ulice vedúcej k malému mostu, ktorý vtedajší obyvatelia poznali aj ako reštauráciu Györgya Horvátha. Stačilo niekoľko mesiacov, aby na zrazu prázdnom pozemku začala vyrastať nová rozsiahla stavba.

Prešli sotva tri roky a Komárno sa mohlo tešiť zo svojej najkrajšej secesnej stavby. Na svoju dobu sa stala natoľko exkluzívnou, že jej interiér si mohli dovoliť vidieť iba skutočne zámožní ľudia. Slúžila ako ideálne miesto na oddych a stretnutia tunajších dôstojníkov, vážených občanov a tiež zámožných statkárov z okolia.

Poďakovať sa za ňu mohli ambicióznemu a bohatému komárňanskému podnikateľovi menom Adolf Grünfeld, ktorý stál za stavebným skvostom. Či túto stavbu videl ako kaviareň od samého začiatku, bohužiaľ, nik netuší. No na prvej čiernobielej pohľadnici, ktorá novostavbu zachytáva, sa našiel text: Grünfeldov nájomný palác. Neskoršie pohľadnice následne zobrazovali budovu ako Grand Café a hotel.

Veľkoleposť a radosť

Stavba nebola úchvatná len zvonka, rovnaký luxus čakal na návštevníkov aj vo vnútri. Dobové zápisky spomínajú na krásne zrkadlom pokryté steny, nádherný vyrezávaný nábytok a ďalšie mimoriadne zariadenie kaviarne a reštaurácie na prízemí.

Priestory kaviarne sa stali mimoriadne obľúbenými, ale chvále a návštevnosti sa tešili aj vkusné hotelové izby na poschodí, ktoré poskytovali komfort a súkromie. Keď bolo počasie v meste priaznivé, hostia si mohli vychutnávať kávu, rôzne zmrzliny a takisto vína značiek Neszmély a Monostori priamo pod vonkajšou polostrechou, ktorá ich chránila pred dažďom a slnečným žiarením na strane k brehu Dunaja.

Veľké zmeny

Počas trvania 1. republiky sa však všetko zmenilo. Radostné posedenia v kaviarni sa stali minulosťou, keď sa budova stala súčasťou majetku, ktorý spadal pod správu družstva Agrasol. Na prízemí bola otvorená reštaurácia Hoffmann. Po roku 1938 sa tu usídlila Obchodná komora.

Prízemie budovy sa podarilo odkúpiť šikovnému čašníkovi Lajosovi Konczovi, ktorý si v priestoroch úspešne otvoril svoju vlastnú reštauráciu a kaviareň. Pomenoval ich Zlatý sud (Aranyhordó).

Tešiť sa z nej však mohol iba krátko, druhá svetová vojna opäť zamiešala karty. Prišlo k zrušeniu prevádzky a v marci 1945 si už vyrabovanú budovu obsadila pobočka Sovietskej dunajskej flotily, ktorej velil kontradmirál Holostjakov.

Čakajú budovu ďalšie grandiózne dni?

Ako je teda zrejmé, krásnu historickú budovu dejiny nešetrili. Za ostatné roky jej priestory využívali naozaj rôznorodo. Niekoľko rokov väčšinu z nich využívala Univerzita J. Selyeho, no svoje prechodné miesto pôsobenia tu mali aj outlet či dokonca kasíno.

Majetkom mesta sa budova stala v roku 2017. Nasledujúci volebný cyklus ale priniesol závažnú dilemu – prebiehali búrlivé diskusie o predaji či prenájme budovy.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

S príchodom roku 2019 si tak bývalá Kaviareň Grand našla nového majiteľa v podobe akciovej spoločnosti DS Property v Dunajskej Strede. Jej plánom bolo v priestoroch opäť vytvoriť hotel. Budova však dodnes stojí opustená, jej prízemie stále pripomína časy, kedy tu sídlilo kasíno.

Je teda otázne či sa budova Národnej kultúrnej pamiatky ešte niekedy dočká zlatých dní, ktoré prežívala začiatkom minulého storočia.

Text: Bc. Stella Hamranová

 Zdroj: krizom-krazom.eu rrakn.sk visitdanube.eu felvidek.ma