Jaraun ‚Kino‘ Burrows – „Chcem priniesť do Komárna titul!“
Basketbalová sezóna je v plnom prúde a už aj fanúšikovia z Komárna si mohli užiť svoju dávku adrenalínu na domácich zápasoch. Kino sa túto sezónu rozhodne zaradil medzi najväčšie hviezdy súťaže, veď okrem skvelých štatistík a atraktívnej hry sa mu podarilo ovládnuť zápas najlepších hráčov Extraligy.
Kedy si sa zaľúbil do basketbalu?
Vyrastal som na Bahamách a venoval sa atletike a basebalu, čo boli dá sa povedať moje prvé lásky. No potom som mal zrazu 15 a dosť som vyrástol za krátky čas. Všetci to cítili tak, že basketbal je ten pravý smer, no a keď som odišiel z Bahám do Spojených štátov, začal som hrať organizovaný basketbal a jednoducho som sa doňho zaľúbil.
Ako brali tvoji rodičia, že si opustil rodnú krajinu tak mladý?
Musím im rozhodne poďakovať za to, že mi dovolili odísť z domu tak skoro. Nechať svoje jediné dieťa odísť v pätnástich … basketbal na Bahamách nie je na takej úrovni, ako v USA a oni pre mňa chceli to najlepšie. Som im za to vďačný!
Súčasťou tvojej rodiny je aj priateľka a dcéra, ktoré tu spolu prednedávnom boli. Bola ich prítomnosť pre teba extra motívaciou?
Áno, priniesol som ich sem na vianočnú dovolenku. Bolo to perfektné, pretože prišli dva dni pred zápasom All Star. Vyhral som súboj smečiarov, dostal ocenenie MVP (Najužitočnejší hráč zápasu) a bolo to vlastne po prvý krát, čo ma niekto z rodiny videl hrať za morom, takže to znamenalo pre mňa veľa. Potom videli aj dva domáce zápasy s Prievidzou a Interom v novej hale. Bolo to skrátka požehnanie, že tu pre mňa mohli byť, bolo to veľmi motivujúce!
Čo je pre teba najťažšie na tom, hrať tak ďaleko od domova?
Asi to, že som nemohol ísť domov na vďakyvzdanie, Vianoce a nový rok. Tiež mi chýba domáce jedlo, ale asi najťažšie je byť bez rodiny.
Prečo si sa rozhodol zostať v Komárne po poslednej sezóne? Nemal si chuť ísť do náročnejšej súťaže?
Mali sme skvelú formu pred play-off minulú sezónu, no proti Handlovej sa nám nedarilo tak, ako by sme chceli. Cítil som, že tu mám nedokončený biznis. Rozprávali sme sa s niektorými chalanmi – s Vladom Klárom aj Maslom sme boli cez leto v kontakte a zhodli sme sa v tom, že odohrať celú sezónu za Komárno je dobré rozhodnutie. A ak všetko pôjde ako má, mohli by sme vyhrať titul.
Čo sa ti páči na hraní v Komárne?
Musím povedať, že fanúšikovia sú priam neuveriteľní. Dostalo sa mi naozaj veľa lásky a uznania za ten čas, čo som tu. To je lepšie ako čokoľvek iné! Chcel by som im to vrátiť tým, že prinesieme do Komárna titul.
V meste si naozaj považovaný za hviezdu, ako to pociťuješ?
Ľudia sa so mnou chcú fotiť a podobne, ale nemyslím, že by som bol špeciálny. Som úplne obyčajný človek, ktorý sa snaží vyhrať a robiť všetko pre to, aby môj tím vyhral. Ak ma chcete nazývať hviezdou, v poriadku. Ale ja sa iba snažím vyhrať. Páči sa mi, keď vyjdem na kurt a hrám pre fanúšikov. Dúfam, že si ma budú aj naďalej užívať tak, ako si ja užívam ich.
Aký je rozdiel medzi vysokoškolským basketbalom v NCAA a profesionálnym v Európe?
Chalani sú rýchlejší, silnejší, hra je tvrdšia. Na vysokej sa o teba starajú, ale keď sa staneš profesionálom, musíš sa o seba postarať sám a to je tiež súčasťou dospievania. Počas hrania na vysokej škole tam vždy bol niekto, kto pre teba niečo spravil, no teraz, ak si vytkneš členok, musíš si ho sám zaviazať, sám si musíš urobiť strečing. Tu som odkázaný sám na seba.
Pred niekoľkými týždňami opustil Komárno Charles Jackson, aby hral za iný tím.
Nuž, veľmi nevidím do toho, prečo odišiel. No očividne cítil, že Komárno nebolo tým správnym miestom preňho. Ja by som bol naozaj rád, keby ostal, ako aj všetci ostatní. Ale takéto je jeho rozhodnutie – našiel inú možnosť, inú príležitosť a využil ju. Pozeral som si jeho štatistiky a celkom sa mu darilo.
Boli ste si s Charlesom blízki?
C.J. je môj dobrý priateľ. On bol skvelý – s nohami na zemi, mohli sme mu zavolať pre čokoľvek. Neviem, aký mal vzťah s okolím, ale medzi ním a spoluhráčmi neboli nikdy žiadne problémy. Želáme si len to najlepšie.
Nahradil ho Kareem Johnson.
Myslím si, že akonáhle vstúpil Kareem na ihrisko, sadol si s každým. Zvládol ťažký zápas s Prievidzou a to krátko po tom, ako iba vystúpil z lietadla. Získal niekoľko doskokov, zablokoval pár striel. Myslím, že môže byť dobrou posilou na našej ceste za titulom.
Máš nejaký životný a basketbalový vzor?
Mojím vzorom je určite môj starý otec, ktorý sa staral o svoju rodinu, vždy bol pri mne a podporoval ma počas dospievania. Čo sa basketbalu týka, je tam viac hráčov. Každý z nich pre niečo iné a to ma robí takým akým som. Určite je jedným z nich Michael Jordan a teraz môj obľúbený Kobe Bryant.
Máš pred zápasom svoj rituál?
Zvykávam prísť do haly trochu skôr, aby som si tak zľahka zahádzal na kôš. Pustím hudbu, ktorá ma dostane do nálady a potom už len nastúpim na zápas. Musím ale povedať, že som túto sezónu venoval svojmu starému otcovi, ktorý nás opustil posledné leto, takže pred každým zápasom sa aj pomodlím a každý zápas odohrám na jeho počesť.
Sleduješ si počas zápasu štatistiky?
Nikdy som si ich veľmi nepočítal. Ja chcem vyhrávať a kým sa darí tímu, tak je spokojný klub, mesto je spokojné a aj ja som spokojný!
S Kinom Burrowsom sa rozprával Steve Jantík
FOTO: Benjamín Kovács