Komárňanskí kajakári uspeli na svetových hrách v Turíne

Počas prvého augustového víkendu sme sledovali výkony slovenskej reprezentácie, ktorá v kategóriách kajak a kanoe pretekala na Svetových hrách veteránov v Turíne. Kostru slovenskej výpravy tvorili vodáci z komárňanského Kajak & Kanoe Klubu a tí vybojovali v Turíne päť medailí. Z nich štyri si na krk zavesil Ladislav Ódor- striebrá za K4 200m, K2 200m a 1000m, najcennejší kov vybojoval vo štvorkajaku spolu s trojicou Ladislav Broczky, Marek Ďurčo a Tibor Bukovský.

Turín je významné a istotne aj zaujímavé mesto. Užili ste si ho, mali ste čas a energiu, aby ste si ho užili?
Cestovali sme 1 200 kilometrov, takže sme po príchode boli zrelí akurát tak na postele. Došli sme tam ráno a hneď sme sa boli akreditovať. Museli sme si vybaviť vstupnú kartu, na základe ktorej nás púšťali potom na športovisko. Hneď potom sme ‚vzali‘ smer Ivrea. V tomto mestečku sme mali zabezpečené ubytovanie.

Tam ste pretekali?
Nie celkom, asi dvadsať kilometrov odtiaľ bolo jazero, kde sa pretekalo. Do Turína sme už viac ani nešli.

Mnohí tieto svetové hry prirovnávajú k olympiáde, pociťovali ste to tak aj vy?
Vedeli sme, že sa tieto hry konajú každé štyri roky, takže sme cítili, že ide o niečo viac, ako o trebárs majstrovstvá sveta. Aj spätne sme sa pozreli na históriu hier. Celý tento kolotoč World Master Games začal v roku 1985. Naposledy v 2009-tom v Sydney, kde sa zúčastnilo viac ako 20 000 pretekárov, takže sme to brali ako niečo veľké.

Pripravovali ste sa na turínske hry špeciálne?
Celý rok bol prispôsobený tréningami a zjazďovaním tomuto podujatiu. Disciplíny ako K2 a K4 si vyžadujú neskutočne veľa zlaďovania. Tam ide o to, aby tí štyria ľudia na lodi fungovali ako jeden človek, aby odlišností a vibrácií medzi nimi bolo čo najmenej. Chce to veľa trénovania.

Dá sa to zvládať časovo? Neživíte sa predsa kajakom, chodíte do práce.
Presne tak, navyše nie každý z nás pracuje v Komárne. Ja osobne som celý týždeň v Bratislave. Je to hlavne o tom, že to chceme robiť. Bohužiaľ to potom ide to na úkor rodiny a ďalších vecí.

Čo plánujete ďalej?
O štyri roky by sa hry mali konať na Novom Zélande v 2017-tom. Vďaka tomu, že to tento rok bolo v Európe, mali sme to akoby na skok a mohli sme sa zúčastniť. Predsa len, náklady spojené s vycestovaním na Nový Zéland sú niekde inde. Tam sa jedná aj o logistiku a zabezpečenie lode a výstroja. Tam by boli finančné nároky obrovské, keby sme mali dostať celý podporný tím na druhý koniec sveta. Súťažiť budeme určite, ale že by sme sa objavili o štyri roky na Novom Zélande, to je momentálne dosť nereálne.

Aké iné preteky absolvujete?
Na slovensku beží slovenský pohár, kde máme kalendár súťaží a na každej sa vyhlasuje kategória masters (veteráni) a podľa toho, ako nazbierame body je na konci sezóny zúčtovanie. Snažíme sa zameriavať na domáce preteky ako majstrovstvá Slovenska. Vždy sme ale mali a aj máme tendenciu sa zúčastňovať aj medzinárodných súťaží pod hlavičkou ICE, ako sú svetové poháre. V Maďarsku je základňa veteránov v kanoistike neporovnateľne väčšia. Keď chceme vedieť, ako sme na tom, zúčastňujeme sa majstrovstiev Maďarska veteránov, kde máme najväčšiu možnosť porovnať sa, že ako na tom výkonnostne sme.

Ako sa vám na nich darí?
Zúčastňujeme sa na nich už 4 roky. Najprv to bolo tak, e sme skončili piati, šiesti, na ďalší rok štvrtí tretí a od minulého roka sme už aj veteránski majstri Maďarsk vo viacerých  kategóriách. To je naše zrkadlo, podľa toho vieme, že máme na to, aby sme uspeli aj vo svete a nemali by sme sa tam stratiť.

Aké  ste mali signály pred medzinárodnými hrami v Turíne?
Tak isto sme sa zúčastnili majstrovstiev Maďarska, dokonca aj pretekov so seniormi. Takto sme mohli pretekať s mužmi profesionálmi, a tak sme sa prinútili k vyšším výkonom. Aj z Maďarska sme priniesli tituly a druhé miesto. Takže vďaka tomuto bol ten signál pozitívny. Samozrejme, každoročne sa snažíme prekonávať naše osobné rekordy a tento rok sme urobili podstatný krok vpred. Či už v K2, alebo K4 na rôznych dĺžkach.

V zlatom preteku ste mali dĺžku lode pred druhými Bielorusmi. To bol tiež osobný rekord?
Jednoznačne áno. Všetci totiž vieme, že rýchlostná kanoistika nemá regulárnu trať na Slovensku. Na tréningu K4 na sme 1000 metrov sme zašli čas 3:17. Vedeli sme, že na veteránskej úrovni je to slušné. Pretek je ale vždy trochu iný a tam sme to dokázali stiahnuť na 3:12 a. To je určite naše doterajšie maximum- najrýchlejší čas sezóny.

Turínskych hier sa nezúčastnili žiadne zeny, prečo je to tak?
To je taká hypotetická otázka. Povedal by som, že na Slovensku nie je kategória veteránok taká početná. Medzinárodná konkurencia je v ženskej kanoistike na vyššej úrovni ako u nás.

Aj v celej výprave ste boli iba muži?
Iba muzi sme boli.

Žena na lodi podľa námorníkov prináša smolu.
Možno aj vďaka tomu boli také výsledky (smiech).

Vy osobne ste získali 4 medaily z celkových piatich. Kde ste bral sily?
V sobotu sa išli dvoj stovkové trate a v nedeľu kilometrové. Každá kategória mala iný postupový kľúč. Keď z rozjazdy nemôžete postúpiť priamo do finále, sily neušetríte. My sme ale mali takýto postupový kľúč. V prvej rozjazde to treba napáliť naplno, aby ste šli priamo do finále a nie do medzi jazdy. Určite bola nedeľa náročnejšia, pretože dvojstovka je záležitosť 30 sekúnd, pričom tisícka, to sú tri až tri a pol minútové preteky. A aj poveternostné podmienky boli brutálne – keď ste vyšli z tieňa, cítili ste, ako vás to zabíja. Všetky tie rozjazdy sme museli ‚napáliť‘, aby sme sa dostali do finále. Snažili sme sa preto šetriť jazdy. Ja som v sobotu som išiel tri jazdy a v nedeľu tiež tri.

Čo vás čaká teraz?
Rodina, relax, dovolenka. Predsa len v našom veku je tá regenerácia už pomalšia. Fungujeme naplno od marca do augusta a človek to pocíti aj zdravotne. Bude ešte napríklad Veľká cena Komárna v septembri, ale vrchol je už za nami.

Väčšina pretekárov v Turíne bola z Komárna, aj slávnej K4 sa jej hovorilo komárňanská. Čím to je, že tu vyrastajú takýto borci?
Myslím si, že na to, aby v kanoistike vznikli dobre výsledky, je to daná aj kajakárňou. Tie podmienky sú tu naozaj vytvorené tak, že kto chce, ten môže. Potom je dôležitá aj materiálna oblasť a tréneri. V neposlednom rade je to otázka tímu, pretože tam, kde majú štyria jeden cieľ a majú na to podmienky, tie výsledky sa dostavia. Ak to robia ľudia naplno a bez kompromisov, tak sa výsledky dostavia.

Výsledky slovenskej reprezentácie na Svetových veteránskych hrách v Turíne 2013
K4 35+ Ladislav Broczky, Marek Ďurčo, Tibor Bukovský, Ladislav Ódor: 200 m: 2. miesto, 1000 m 1. miesto
K2 35+ Ladislav Brocky a Ladislav Ódor: 200 m: 2. miesto, 1000 m: 2. miesto
K2 40+ Tibor Bukovský a Marek Ďurčo: 200 m: 9. miesto, 1000 m: 6. miesto
K2 45+Jozef Dallós a Martin Blažek: 1000 m: 2. miesto
K1 50+ Jozef Dallós: 200 m: bez finále, 1000 m: 6. miesto
C1 70+ Ján Berta 200 m: 4. miesto, 1000 m: 4. miesto