„Komárno je preplnené fantastickými muzikantmi“ hovorí Ladislav Vajda z kapely EWELIN

K letu neodmysliteľne patria hudobné festivaly, ktoré sú pre mnohé začínajúce slovenské kapely nielen odrazovým mostíkom v kariére, ale predovšetkým možnosť dostať sa do povedomia širšej verejnosti. Inak tomu nebolo ani v prípade rockovej skupiny EWELIN. Čosi viac nám prezradil gitarista, spevák, textár a jej „hovorca“ Laci Vajda.

Na úvod by bolo hádam fajn EWELIN predstaviť. S bratom pochádzame z Komárna, ale po ukončení stavebnej vysokej školy sme zostali žiť v Bratislave. Popri zamestnaní sme hrávali s rôznymi hudobníkmi, avšak s Robom Šuchom sme si sadli po všetkých stránkach. Začiatkom roka 2013 sme založili našu skupinu, gitara a spev je v mojej réžii, môj brat Ivan hrá na basovej gitare a Robo je bubeník.

AKO VEĽMI ROCKOVÁ JE VAŠA KAPELA?
Rockoví sme len do takej miery, ako to jednotliví členovia dovolia. V podstate, čo je už dnes rocková muzika? Dalo by sa povedať, že hádam všetko, okrem dychovky. Chalani si zo mňa robia srandu, že som sa zasekol v 80-tych rokoch, nakoľko som vyrastal na Metallice, Gun´s Roses, Aerosmith. S bratom sme vyrastali spoločne, takže ani jeho to neobišlo, ale on sa dostal ešte aj do džezovej, basgitarovej hudby, kde to bolo dané na nejaký groove. On hľadá v hudbe umeleckosť, ja rockenroll. No a Robo je zameraný na súčasnú modernú rockovú muziku. Keď dáme na skúške hocičo dokopy, tak to musí prejsť cez tieto tri filtre.
KU KTOREJ SLOVENSKEJ KAPELE BY STE SA ŠTÝLOVO PRIROVNALI?
Je ťažké prirovnávať sa, ale keď otázku pojmem tak, že s kým si viem predstaviť odohrať spoločné turné, s kým by sme sa štýlovo hodili, tak je to Desmod, Tublatanka, IMT Smile, Gladiátor. To znamená nie metal, či punk rock, napríklad s Iné kafe by to nešlo, majú úplne odlišné publikum. Ale paradoxom je, že sme hrali pred koncertom Heleny Vondráčkovej a čuduj sa svete, naše pomalšie pesničky sa páčili aj staršiemu publiku, rovnako sme sa nestratili ani na Topfeste, kde to bolo naopak viac ukričané a kapely boli naozaj tvrdého rangu. Takže sme asi univerzálni.
NA TRHU MÁTE SVOJ DEBUTOVÝ ALBUM ADUIOPILOT. KTO SA PODPÍSAL POD HUDBU, TEXTY, ARANŽMÁNY?
Keďže Audiopilot je náš prvý album, zachytili sme na ňom pesničky, ktoré hráme od začiatku vzniku kapely. To znamená, že pesničky už boli hotové, texty som napísal ja, s výnimkou Čarodejky, ktorú otextoval Ján Miľovčík, ktorý spolupracuje na albumoch s Peťom Cmoríkom. Hudba je Ewelin, každý z nás dal do skladieb to svoje. Nahrávali sme v štúdiu u Mareka Viršíka z kapely Horkýže Slíže, čo sme vyhrali ako špeciálnu cenu poroty na FAMATe v Žiline a päť skladieb vzniklo v štúdiu u Jimiho Cimbalu. Album v apríli tohto roku pred našim koncertom pokrstil Kuly z Desmodu, stalo sa tak v Ostrave počas MS v hokeji.
NAJVÄČŠOU HITOVKOU Z ALBUMU JE SKLADBA UMLČAŤ MA SKÚS, KU KTOREJ STE NATOČILI ZAUJÍMAVÝ VIDEOKLIP.
Umlčať ma skús je jedna z našich prvých skladieb, zároveň jedna z mála, ktorá nie je o láske a vzťahoch. Pieseň vznikala v čase, keď na Slovensku rezonovala kauza Gorila a ja som si začal jednoducho zapisovať myšlienky, až vznikol text. Pri klipe sme riešili predovšetkým otázku financií, pretože ho môžete zrealizovať za 300 ale aj za 6000 eur. Chceli sme ho mať však veľmi dobrý, čo sa nám podľa ohlasov asi aj podarilo. Zároveň sme dosť ušetrili, nakoľko sme natáčali na jednom mieste, a to v podzemnej garáži jedného bratislavského nákupného centra a v štúdiu sme zostrihali materiál s vojenskou tematikou. A výsledok si už treba pozrieť v tom videoklipe.
AKÉ SÚ MOŽNOSTI ZAČÍNAJÚ- CEJ KAPELY DOSTAŤ SVOJE PESNIČKY MEDZI ĽUDÍ?
My sa touto problematikou zaoberáme veľmi často, celé to má dve dimenzie. Tá prvá je zostať stále s nohami na zemi a neriešiť peniaze a slávu. Znamená to, robiť hudbu pre radosť a dostať sa „Komárno je preplnené fantastickými muzikantmi“, hovorí Ladislav Vajda z kapely EWELIN. K letu neodmysliteľne patria hudobné festivaly, ktoré sú pre mnohé začínajúce slovenské kapely nielen odrazovým mostíkom v kariére, ale predovšetkým možnosť dostať sa do povedomia širšej verejnosti. Inak tomu nebolo ani v prípade rockovej skupiny EWELIN. Čosi viac nám prezradil gitarista, spevák, textár a jej „hovorca“ Laci Vajda. niekam s úprimnosťou. Ono je to takto všetko pekné, ale ani jeden z nás už nemá 20 rokov a máme určité predstavy o fungovaní hudobného sveta ako takého a vieme, že keď si nechceme brnkať sami pre seba v nejakej garáži, tak našu hudbu treba dostať medzi ľudí. Absolvovali sme tri súťaže s veľmi dobrým ohlasom a to nás posunulo ďalej. V Ostrave a Olomouci sme zaujali a dostali sme ponuku na niekoľko koncertov v rámci tour Tublatanky v Čechách ako predkapela. Dôležité je sledovať aj dianie na hudobnej scéne, posielať svoje nahrávky na festivaly, kontaktovať organizátorov, poskytovať rozhovory. Celé je to o marketingu, ktorý pre Ewelin robím ja.
A AKO SA TI DARÍ?
Teraz je to už lepšie, pretože nám už organizátori aj sami zavolajú, to je veľmi príjemný pocit. Tým, že sme sa vďaka získaným kontaktom dostali na Topfest, ktorý promotéri berú ako akúsi vysokú školu medzi vystúpeniami, angažujú nás oveľa viac ako na začiatku. V kluboch veľmi nehráme, pretože tam si to treba zaplatiť. Našou cestou sú festivaly, hody, mestské slávnosti, vinobrania, teda masové akcie.
AKO JE TO S FINANČNÝM ZÁZEMÍM ZAČÍNAJÚCEJ KAPELY?
Buď máš sponzorov, bohatých rodičov, alebo dokážeš vybaviť nejaké peniaze za koncertné vystúpenia. Toto sa nám, musím si zaklopať, zatiaľ darí. Nemôžem povedať, že zarábame z muziky, ale nemôžem povedať ani, že by sme na nej prerábali. Vieme veľmi efektívne balansovať medzi zárobkami a výdavkami a to je super, pretože sa vieme venovať hlavne hudbe.
MAJÚ NOVÉ KAPELY, TEDA AJ VY, PODPORU MEDZI UŽ ÚSPEŠ- NÝMI HUDOBNÍKMI? ALEBO KAŽDÝ V SLOVENSKEJ HUDBE KOPE SÁM ZA SEBA?
Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že negatívnu skúsenosť nemáme. Máme napríklad rozrokované, že by sme mohli ísť s Peťom Nagyom na zopár koncertov počas jeho jesenného turné, páčili sme sa aj chalanom z Desmodu, ale tí už na svoje českú tour mali dohodnutú kapelu. Aj v hudbe je to o komunikácii, o ľuďoch, naozaj necítime nijakú zášť.
UDRŽUJETE KONTAKT AJ S KOMÁRŇANSKÝMI KAPELAMI?
Áno a veľmi často. Komárno je preplnené úplne úžasnými, fantastickými muzikantmi. V tejto línii komárňanských hudobníkov sme myslím aj my, nakoľko aj náš otec bol muzikant, hrával na bicie v rôznych formáciách. Poznáme nielen mladých hudobníkov, ale aj tú staršiu generáciu, stretávame sa a hráme spolu na rôznych obecných festivaloch, gastrofestivaloch. S bratom sme súčasťou skvelých muzikantov z Komárna – Locomotive revival band, s ktorými pravidelne koncertujeme napríklad na komárňanských dňoch.
ČO EWELIN ČAKÁ V NAJBLIŽŠOM OBDOBÍ?
Koncom júla účinkujeme na Cibula Feste v Holíči a na festivale na Duchonke. V Šali hráme na Dereš Open, v Smoleniciach nás čaká charitatívne vystúpenie v kampani Na kolesách proti rakovine, chystáme zopár koncertov v Čechách i na Slovensku. No a v hlavách už máme druhý album. Aktuality nájdete na našej oficiálnej stránke www.facebook. com/ewelinband.