Lepší vďaka narodeniu syna

Cesta na vrchol slovenského biliardového Olympu. Rozhovor s Jaroslavom Poláchom, najlepším biliardovým hráčom Slovenska.

Vyrastal na VII. sídlisku v Komárne. Zhruba pred osemnástimi rokmi tu otvorili nový podnik s biliardovými stolmi. Tu sa s týmto športom stretol po prvýkrát. S kamarátmi hrával biliard pre zábavu, až kým sa v roku 1996 nezúčastnil prvej amatérskej súťaže. Vyhral ju a od tohto momentu sa mu venuje aktívne.

Jaro, nedávno si bol vyhlásený za najlepšieho biliardového hráča Slovenska za rok 2013. Čo sa skrýva za týmto tvojím doteraz najväčším úspechom?

Asi to, že na konci roka 2012 sa nám narodil synček Jarko. Tento moment v mnohom zmenil môj prístup k životu ale i športu. Človek hneď začne cítiť väčšiu zodpovednosť voči rodine. Na druhej strane, vo vrcholovom športe je bezpodmienečne potrebná sto percentná podpora rodiny. Túto som mal najprv u rodičov a teraz aj u mojej partnerky, za čo som im nesmierne vďačný. Verím, že keď nám synátor vyrastie, bude na otca aj patrične hrdý. To mi dodáva energiu a láska mojich blízkych pomáha udržiavať si psychickú vyrovnanosť, tak potrebnú v tomto športe.

Sme na prelome rokov. Ako hodnotíš tvoju vlaňajšiu sezónu?

Sezóna 2013 bola pre mňa doteraz najúspešnejšia, ale aj najnáročnejšia. Na Slovensku som vyhral skoro všetko. Reprezentujem Slovensko v družstvách i jednotlivcoch, hrávam za domáci ŠBK Komárno a začal som hrať aj rakúsku Bundesligu za klub La Palma Wiener Neustadt. Za najväčšie domáce úspechy vlaňajška považujem môj prvý titul majstra SR v snookri a víťazstvo na turnaji Masters v snookri v Bratislave. Najväčší zahraničný úspech som dosiahol v rakúskom meste Wolfsberg na turnaji Christmas Open v pool biliarde, kde som získal druhé miesto v jednotlivcoch a prehral som iba s majstrom Európy. Čo ma troška mrzí, že sa nám nepodarilo obhájiť titul majstra Slovenska v družstvách, kde sme skončili druhí za Bratislavou, i keď sa vo finále rozhodovalo na domácej komárňanskej pôde.

Spomínal si víťazstvá v snookri i pool biliarde. Ktorému druhu tohto športu sa viac venuješ?

Najviac sa venujem pool biliardu. Je to klasický biliard, ktorý som vlastne začal hrávať v bývalých komárňanských kluboch vo Weste a Saturnuse. To, čo vídavame na Eurosporte, je snooker. Pool biliardu sa venujem viac asi preto, že má celkovo na Slovensku vytvorené lepšie podmienky a je rozšírenejší ako snooker. Ak by som ich chcel porovnať, tak snooker je F 1 v biliardovom športe, všetko je v ňom niekoľkonásobne drahšie ako v pool biliarde.

Dávnejšie som o tebe čítal, že pri športe aj podnikáš. Ako je to v súčasnosti, zabezpečuje ti už biliard živobytie?

Podnikať som už dávnejšie prestal, musel som sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere. Na Slovensku sa biliard hráva len na amatérskej úrovni, na profesionálny šport nie sú vytvorené podmienky. Čiže živobytie si každý z nás musí zabezpečiť inou formou, než hraním biliardu. V podstate som amatérsky hráč.

Práca, vrcholový šport, rodina, ako sa to dá zvládnuť? Zostane ti vôbec nejaký voľný čas?

Je to už môj večný problém, tak začnem odzadu. Voľný čas mi už vôbec neostane. Skoro všetky víkendy mám obsadené turnajmi, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Po práci sa musím denne venovať príprave, tréningom minimálne hodinu a pol, čo na slovenské pomery ako tak postačuje, fyzickú kondíciu si udržiavam bicyklovaním alebo behaním, a ostatok času patrí rodine.

Aká najdôležitejšia súťaž ťa čaká v tomto roku?

Jednoznačne majstrovstvá Európy v pool biliarde, ktoré sa uskutočnia na Cypre na prelome marca i apríla, kde chcem získať medailu. Niekoľkokrát som už bol k tomu veľmi blízko, no zakaždým mi chýbal ten malý krôčik. Už sa na túto súťaž intenzívne pripravujem, je to jediný turnaj za celý rok, na ktorý mi financie prispeje Slovenský biliardový zväz. Tento rok chcem túto možnosť plne využiť získaním vytúženej medaily.

Máš doma biliardový stôl, príprava na súťaže by bola jednoduchšia?

Je to určite pravda, ale biliardový stôl doma nemám. Jednak je veľmi drahý a v našom byte by sa zmestil iba do obývačky, ak by bola úplne prázdna. Tá však patrí synátorovi, je to jeho letisko, kde stále pobeháva hore-dolu. Taký luxus od rodiny nemôžem očakávať. Vlastný biliardový stôl tak ostáva mojim snom a na prípravu slúžia naďalej biliardové kluby.

Ako vidíš budúcnosť biliardu na Slovensku, alebo v našom meste?

Je to ťažká otázka, lebo biliard pre mňa znamená príliš veľa, preto môj názor je veľmi subjektívny. Ak by som chcel biliard ako šport zadefinovať, tak je to športová hra, ktorá vyžaduje veľkú zručnosť, ohybnosť, presnosť, pestuje sebakontrolu, obrazotvornosť, húževnatosť a dobrú fyzickú kondíciu. To sú všetky také vlastnosti, ktoré naša mládež veľmi potrebuje, aby sa mohla uplatniť v živote a práve preto by si tento šport zaslúžil väčšiu pozornosť, ale aj podporu zo strany štátnych či samosprávnych orgánov. Najlepšie na tom je mládež v Poľsku, kde súťaže organizujú už na úrovni základných škôl a majú k tomu vytvorené veľmi dobré podmienky.

Z bývalých kamarátov, s ktorými si začal v klube na VII. sídlisku, hráva ešte niekto aktívne biliard?

Žiaľ nie. Je to veľká škoda, lebo boli medzi nimi viacerí veľmi talentovaní hráči. Chalani sa roztrúsili po svete, jeden robí v Bratislave, druhý v Čechách, ďalší je v Anglicku, niektorí sa tomuto športu venujú okrajovo, skôr ako hobby, čo vidím na facebooku. Snažím sa s nimi udržiavať kontakt. Myslím si, že iba malý zlomok z nich nezanevrel na biliard, ale väčšina má iné starosti, ako to už v živote chodí.

Z tvojich odpovedí sa zdá, že elánu a energie máš dostatok. Si optimista do nového roka?

Určite áno. A nielen do tohto roka, ja som celkovo optimista a aj musím byť, lebo úspechy neprichádzajú samé od seba.

Ďakujem za rozhovor.

(pt, foto: archív)