Lesk a bieda Komárňanskej pevnosti V – Napoleon útočí

Na prelome 18. a 19. storočia sa vplyvom revolučných udalostí vo Francúzsku začala Európa zmietať v sérií vojen. Protifrancúzske koalície snažiace sa potlačiť revolučné myšlienky vojensky sa po počiatočnej ofenzíve dostali vplyvom silnejúcej francúzskej armády do defenzívy. Zreorganizovaná a motivovaná francúzska armáda začala sláviť úspechy pri odrážaní útokov koaličných vojsk.

Nová revolučná francúzska armáda sa musela rýchlo sformovať na obranu krajiny. Nedostatočný výcvik masy odvedencov a dobrovoľníkov nezaťažených dovtedajšími šablónami vedenia boja bol rýchly a nedostatočný. Títo vojaci sa na bojisku správali prirodzene, pálili z každej možnej pozície, nepriateľa prekvapovali rýchlymi presunmi a údermi. Taktika vedenia boja sa začala rapídne meniť, čo ovplyvnilo aj vývoj pevnostného staviteľstva. Mnohodesaťtisícové armády rýchlo prechádzali krajinou a sústreďovali sa na vedenie jedinej víťaznej bitky, obchádzajúc všetky dovtedajšie bastiónové fortifikácie.  Tie zostali uväznené za bojovou líniou a veľkosťou svojich posádok nemohli útočiacu armádu zastaviť a ani jej spôsobiť väčšie škody.

Práve vplyvom napoleonských vojen sa pozornosť vojenských stratégov začala opätovne upriamovať na Komárno. Nové vedenie boja si vyžadovalo vytvorenie obrovských pevnostných objektov, ktoré by boli schopné pojať početné armády. Komárno tomuto účelu vďaka výhodnej polohe vyhovovalo. Už v roku 1807 sa začali zameriavacie práce. V roku 1809 poskytovala pevnosť útočisko cisárskemu dvoru počas vpádu Napoleona do Habsburskej monarchie, kedy Napoleon obsadil dokonca samotnú Viedeň. Je známe, že cisár František I. vyjadril svoje želanie, aby Komárňanská pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou v monarchii a bola schopná pojať 200 tisícovú armádu.

Už v roku 1808 sa započalo s prestavbou Novej pevnosti na tzv. rohovú hradbu. Dobudované boli predovšetkým severné a južné časti pevnosti, ktoré boli dovtedy len v zemnej podobe. Zásadne sa tak zmenil charakter celej pevnosti. Novovybudované kazematné trakty a vonkajšie obranné prvky umocňovali obrannú funkciu celého objektu. Súbežne s prestavbou sa začala aj asanácia budov na nádvorí. V roku 1810 bola vystavaná mohutná štvorkrídlová kasárenská budova, ktorá paralelne opisovala kurtíny pevnosti. Neskôr, v roku 1815 bola v južnej časti nádvoria vybudovaná budova kapitanátu (veliteľská budova).

Okrem samotnej obnovy centrálnej dvojpevnosti došlo v priebehu začiatku 19. storočia aj k ďalším opevňovacím prácam. K nim patrilo najmä vybudovanie dočasných 6 zemných redút  na mieste spájajúcom rameno Dunaja a Váh. Novovzniknutá línia redút vzájomne pospájaných zemnými valmi bola pomenovaná na počesť palatína Jozefa, ktorý opevňovacie práce riadil, Palatínskou líniou. Podobné opevnené línie boli vybudované aj na ľavom brehu Váhu a pravom brehu Dunaja. Dobrý prehľad vystavaných a plánovaných objektov poskytuje tzv. „Uibersichts Plan der alten und neuen Festung Comorn sammt Brückenkopfen und den Palatinal Verschanzungen“ z roku 1818. Pevnostný reťazec okolo Komárna sa začal uzatvárať…

TEXT: Štefan Tóth

Autor je prevádzkovateľom portálu www.pevnost-komarno.sk. Tento článok ste si mohli prečítať v marcovom (2013) vydaní mesačníka Ahoj Komárno, ktorý bol doručený aj do Vašej schránky! Pokračovanie si budete môcť prečítať v marcovej edícií mesačníka.