Región 2015. 11. 20.

Minimálna pohroma?

Vláda rozhodla o zvýšení minimálnej mzdy na 405 eur v hrubom. A zatiaľ čo odborári jasajú, zamestnávatelia počítajú. Väčšinu ich zvýšených nákladov zhltne štát a zdravotná poisťovňa.

„V konečnom dôsledku to, žiaľ, pocítia tí zamestnanci, ktorých bude zamestnávateľ nútený kvôli zvýšeným nákladom prepustiť,“ povedal na margo najnovšieho zvyšovania minimálnej mzdy Oto Nevický, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Vláda Róberta Fica totiž ústami svojho predsedu oznámila, že sa uzniesla na zvýšení minimálnej mzdy. Zamestnávatelia budú mať od januára 2016 povinnosť platiť zamestnancom na trvalý pracovný pomer aspoň 405 eur v hrubom. Premiér v októbri pri podpise nariadenia povedal, že takéto zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak aj na vyššie ohodnotenia pracujúcich za vyššiu plácu, ako je tá minimálna.

Viac kúpime?
Minister práce Ján Richter vyjadril presvedčenie, že zvýšenie minimálnej mzdy sa premietne do vyššej vnútornej spotreby: „Môže to priniesť aj nejaké nové pracovné miesta v oblasti služieb.“
Je ale otázne, nakoľko sa vyšší príjem neveľkej časti zamestnancov prejaví v spotrebe obyvateľov.
Faktom totiž je, že odpočítateľná položka pre zamestnancov i zamestnávateľov ostane na úrovni 380 eur, teda na úrovni predchádzajúceho zvyšovania. Pre asi 113 tisíc zamestnancov tak vznikne povinnosť časť platu odvádzať na „svoje zdravie“.

Analytik INESS Róbert Chovanculiak pre SME povedal, že práve toto je najväčším kameňom úrazu pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Ľudia budú musieť začať platiť zdravotné odvody bez ohľadu na to, či zarábajú minimum, alebo nie. Ak by sa opäť zvýšila hranica odvodovej úľavy, firmy by dokonca mohli na zamestnancoch ušetriť.

Minimálny plat prekročí úroveň štyristo eur a tiež polovičnú hodnotu priemernej mzdy na Slovensku po prvýkrát v histórii. Len v januári 2015 stúpla z hodnoty 352 eur o 28 eur. Tento rok porastie o 25 eur. Percentuálne to predstavuje rast 7,95 percenta v januári 2015 a 6,58 percenta budúci rok.

Záťaž pre firmy
Podľa Asociácie zamestnávateľov sa zvyšovanie najnižšej mzdy môže negatívne premietnuť na pracovný trh. A to najmä tam, kde už teraz je najväčší problém s hľadaním si práce. „Dotkne sa to dlhodobo nezamestnaných ľudí, ľudí s nízkou kvalifikáciou a ľudí z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorým sa takto veľmi skomplikuje vstup na pracovný trh,“ je presvedčený Oto Nevický. Týkať by sa to malo ľudí z poľnohospodárstva,  textilného priemyslu, či služieb.

Už minuloročné zvyšovanie minimálnej mzdy o takmer 8 percent považoval analytik inštitútu INESS Richard Ďurana za doslova extrémne. Varoval, že by mohlo mať výrazný vplyv na navýšenie mzdových nákladov „Ak takéto extrémne navýšenie minimálnej mzdy nemá spôsobiť rozsiahly zánik pracovných miest, musí byť kompenzované inými opatreniami,“ bol presvedčený.

Sme na chvoste
Aliancia zamestnávateľov podotkla, že za posledné dva roky stúpla minimálna mzda až o 15 percent. „Máme za to, že ide skôr o politické opatrenie ako o odraz aktuálneho ekonomického vývoja, ktorému takýto prudký nárast minimálnej mzdy nezodpovedá, čo dokazuje aj tempo rastu priemernej mzdy a vývoj inflácie,“ povedal Oto Nevický AZZZ SR.  Okres Komárno je v súčasnosti na samom čele západného Slovenska v nezamestnanosti. Navyše, štruktúra nezamestnaných je absolútne jednoznačná a hovorí práve o problémoch zamestnať sa s nižšou kvalifikáciou. V septembri tohto roku bolo Komárno v miere nezamestnanosti celonárodne na 25. mieste zo 79 okresov s viac ako 14 percentami nezamestnaných. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny viedlo v okrese 8 717 uchádzačov o zamestnanie, pričom 2 400 má iba základné vzdelanie, stredné vzdelanie 5 573.

Pre porovnanie, Nové Zámky sa boria s 10,8 percentnou a Dunajská Streda s 9,6 percentnou nezamestnanosťou.

Hoci si vláda SR nepripúšťa, že by k prepúšťaniu kvôli ich poslednému opatreniu naozaj mohlo dôjsť, zamestnávatelia už kalkulujú, o koľko sa im zdvihnú výdavky na každého zamestnanca so mzdou nižšou ako 405 eur. Pridanie 25 eur na hrubej mzde sa totiž zákonite prenáša aj do odvodov, ktoré zamestnávateľ z platu odvádza. Ak priemerný zamestnanec doteraz v hrubom zarábal 380 eur, na účet mu prišlo 339 eur, zamestnávateľa však v  dôsledku daní a odvodov stál 475 eur. Pri čistej mzde 355 eur zbohatne zamestnanec od januára 2016 o 16 eur. Zamestnávateľa však bude stáť až 514 eur, teda o 39 eur viac.

K tomu treba ešte prirátať povinný príspevok na stravné lístky, náhradu dovolenky, či vykrývanie práceneschopnosti zamestnanca. Reálne tak po zvýšení minimálnej mzdy skončí vo vrecku zamestnancov menej ako polovica, väčšiu časť zhltne štát a zdravotná poisťovňa.

Hrozí prepúšťanie?
S negatívnym dopadom treba počítať aj podľa Marty Košutovej zo spoločnosti Olymps Door, ktorá v Komárne zamestnáva asi 20 zamestnancov.  „Našej firme zvyšovanie minimálnej mzdy nespôsobí takmer žiadne zaťaženie, nakoľko ju presahujú aj najnižšie mzdy u našich zamestnancov,“ hovorí, no dodáva, že odvodové zaťaženie u podobne veľkých firiem by mohlo vyústiť do prepúšťania. „Pre nadmerné daňové a odvodové zaťaženie bude taký zamestnávateľ nútený zrušiť 1-2 pracovné miesta. Prácu prepustených zamestnancov môže prerozdeliť medzi zvyšných zamestnancov prácou v nadčasoch, alebo prácou na rôzne dohody,“ vraví M. Košutová. Z toho podľa nej logicky vyplýva, že takéto rozhodnutie bude mať viac negatívnych ako pozitívnych aspektov pre zamestnávateľa ale aj pre všetkých jeho zamestnancov

„Mnohí zamestnávatelia majú obavu, či to dokážu vykryť zo svojich rozpočtov,“ potvrdzuje Komárňan Štefan Földes, viceprezident Slovenského živnostenského zväzu. On sám ako podnikateľ zamestnáva vo svojej pekárni 17 ľudí a tvrdí, že zvyšovanie minimálnej mzdy skôr škodí. „Platy zvýšiť musíme, no ceny nemôžeme. Stratili by sme zákazníkov.“ krúti hlavou. Pripomína, že okrem samotného trhu, musia podnikatelia často bojovať aj s lacnejším dovozom napríklad z Číny, alebo čiernou prácou. „Len veľmi ťažko môže bežná pekáreň súperiť s niekým, kto doma pečie a predáva, pričom neplatí žiadne dane, alebo odvody,“ myslí si.

Zvyšovania minimálnej mzdy sa boja aj ďalší zamestnávatelia z okresov Komárno a Nové Zámky. Na naše otázky buď odmietli odpovedať, alebo len pod podmienkou anonymity. Nechcú vraj vopred šíriť medzi svojimi zamestnancami paniku. „Máme viacero možností. Počítame aj s tým, že pre zvýšené výdavky budeme musieť prepúšťať, alebo krátiť pracovné pomery,“ tvrdí vo svojom anonymnom stanovisku firma z regiónu, ktorá zamestnáva viac ako 15 ľudí za minimálnu mzdu.

Vyčkávaciu taktiku zatiaľ zvolili aj ďalšie spoločnosti, ktoré sme oslovili, čo potvrdzuje aj stanovisko UPSVaR: „Do dnešného dňa nemáme žiadne hlásenia o hromadnom prepúšťaní v okrese Komárno a Nové Zámky,“ hovorí Veronika Černá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.