Pamätné tabule v Pevnosti

Pevnostný systém Komárna patrí medzi najzaujímavejšie kultúrne pamiatky Slovenska, i celej strednej Európy. Počas sprevádzania sú návštevníci  okrem nepovšimnuteľných priestranných objektov upozorňovaní aj na významné medzníky zachytené na niekoľkých pamätných tabuliach po celej Pevnosti.

Hneď dve tabule možno vidieť na Leopoldovej bráne. Jedna je nad vstupom, zo strany mesta a hovorí o obnove Novej pevnosti v čase panovania Leopolda I. Habsburského v r. 1673.

Za vstupom, sa na strešnom vale nachádzala o niečo staršia tabuľa. Žiaľ, pôvodná sa úplne poškodila a zachoval sa z nej len jediný kus a fotografia, na základe ktorej bola vyhotovená jej kópia. Táto tabuľa pripomína začiatok výstavby Novej pevnosti v r. 1663.

Najstaršie pamätné tabule sa nachádzajú nad vstupom do Starej pevnosti, Ferdinandovou bránou. Horná znázorňuje kráľovský erb Ferdinanda I. Habsburského. Ten tvoria znaky krajín, ktorým vládol – Rakúska, Uhorska a Čiech, na prsiach jednohlavej ríšskej orlice. Okolo nich je reťaz Rádu Zlatého rúna s malým baránkom a celý ho v drápoch držia dva gryfy. Na vrchu erbu je kráľovská koruna. Na spodnej tabuly sú v latinčine uvedené Ferdinandove vladárske tituly a rok pravdepodobnej výstavby brány – 1550.

V poradí piata tabuľa sa nachádza na vonkajšej strane severného bastiónu Novej pevnosti, pri bývalých sovietskych činžiakoch. Tú umiestnili 4. novembra 1808 na pamiatku výstavby tejto časti Novej pevnosti z pálených tehál. Túto tabuľu sa práve v nedávnej dobe podarilo zreštaurovať do pôvodnej podoby vďaka finančnej dotácii Nitrianskeho samosprávneho kraja.

No a v auguste tohto roku bola objavená tabuľa nad vchodom do bývalej kaplnky Kasárne v Novej pevnosti. Tá si 24. apríla 1879 pripomínala 25. výročie sobáša panovníckeho páru Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej.

Okrem týchto tabúľ sa v Pevnosti nachádzali ešte ďalšie dve, o ktorých vieme len z písomných prameňov. Jedna tabuľa, ako píše Matej Bell, sa mala nachádzať na rohu bastiónu Novej pevnosti, kam mala byť umiestnená pri príležitosti uloženia jej základového kameňa 20. apríla 1654.

O ďalšej píše Mihály Holéczy a mala sa nachádzať pri vchode do Veliteľskej budovy a takisto pripomínať uloženie základového kameňa budovy 30. mája 1815, za prítomnosti palatína Jozefa Habsburského a jeho ruskej švagrinej Kataríny Oldenburskej.

Dúfajme však, že sa nám tieto tabule, alebo aspoň časť z nich podarí v budúcnosti objaviť.

-Andrej Ozimy-