Patrícia z hitjezdravozit o blogovaní a zdravej životospráve: Keďže mňa baví variť a piecť, tak som sa začala realizovať

K realizovaniu na blogu ohľadom varenia a pečenia sa neskôr pridalo aj klíčkovanie, nákup prvého vermikompostéru, bezobalový nákup a postupne si Patrícia Molnárová Turiničová vybudovala životný štýl, ktorý je viac-menej v súlade s prírodou. Na jej blogu a sociálnych sieťach sa tak dnes môžete oboznámiť nielen s tým, čo je histamínová intolerancia, ale máte možnosť si aj osvojiť niektorý z jej zvykov.

Ako dlho sa venuješ blogovaniu a prečo si s ním začala?

Už je to 5 rokov a začala som vlastne preto, lebo mi zistili histamínovú intoleranciu, o ktorej bolo veľmi málo informácií. Tiež bolo málo receptov, ktoré vyhovujú pri tejto intolerancii, a keďže mňa baví variť a piecť, tak som sa začala realizovať.

Napísala si aj knihu. Čomu sa v nej venuješ?

V knihe sa venujem práve tejto problematike, pričom obsahuje odborný úvod, ktorý som ale nenapísala ja, ale moja kamarátka. V knihe sú ďalej moje rôznorodé recepty od raňajok, cez obedy, až po rôzne dezerty, ktoré sú vyhovujúce práve pri histamínovej intolerancii.

Čo je to vlastne tá histamínová intolerancia?

Chvalabohu nemám až taký problém s ovocím a zeleninou, ale u mňa je zle skôr pri mliečnych produktoch. Histamínová intolerancia je často diagnostikovaná ako pridružené ochorenie k niečomu a ona potom časom vymizne. U mňa sú hlavným problémom teda mliečne produkty, ale aj potraviny s vysokým obsahom histamínu, ako napríklad kyslá kapusta a polotovary. Pre histaminikov sú najhoršie najmä tie polotovary, ďalej to, čo nie je čerstvé a čo obsahuje veľa konzervantov a farbív. Mýtus tu nastáva napríklad aj v prípade ovocia. Tu zohráva tiež dôležitú úlohu čerstvosť. Dobrým príkladom sú banány. Môžeme si ich dať, len musia byť čerstvé, bez čiernych fľakov.

Ľudia s HIT by sa mali vyvarovať pečivu. Sú nejaké alternatívy?

Ja osobne mám overený chlieb z kypriaceho prášku, ktorý si pečiem ale okrem toho som sa nedávno naučila pracovať s kváskom. Na chlieb si síce nepotrpím každý deň, ale pre kvások sa rozhodla skôr kvôli sladkému pečivu. Takže áno, dá sa v našom prípade jesť kváskové pečivo, ale s mierou.

Ty sa okrem zvýšenia povedomia o histamínovej intolerancii venuješ aj rôznym iným veciam. Ako príklad som si všimla na tvojom blogu klíčkovanie. Ako dlho sa mu venuješ?

Klíčkovaniu sa venujem už  asi 4 roky. To klíčenie je naozaj jednoduché a je dobré najmä v zime, kedy človek nemá dostatok čerstvej zeleniny. Takže ja klíčim najmä v zime, na jar a vlastne vtedy, keď ešte nie je veľmi teplo. Akonáhle začne byť teplo, tak tie klíčky skorej podľahnú kazeniu a to pre histaminika nie je dobré.

Patríciin postup klíčkovania

Budete potrebovať:

• nádobu na klíčenie (môže to byť aj zaváraninová fľaša)
• strukoviny na klíčenie (mungo, beluga, cícer)

Postup:

1. Do nádobky na klíčenie dáte strukoviny, ktoré zalejete vodou.
2. Podľa druhu klíčkov ich ponecháte vo vode. Pri mungo je to 8 hodín.
3. Následne sa voda z klíčkov zleje. Pre toto je dobré používať nádobu na klíčenie alebo sa na hrdlo zaváraninovej fľaše pripevní gáza, ktorá zachytí strukoviny vo vnútri fľaše.
4. Následne sa klíčky dvakrát denne preplachujú a mungo klíčky sú už po 48 hodín konzumovateľné.

Okrem toho sa dajú klíčiť aj semiačka, ako napríklad žerucha, pažítka a chia.

So zmenou stravovania ohľadom HIT a klíčkovaním si objavila aj čaro kompostovania. Ako si to máme predstaviť?

Možno to bude znieť netradične, ale doma v byte mám takzvaný vermikompostér s dážďovkami. Napriek tomu sa ho netreba báť. Je to pekný doplnok do bytu. Pre túto alternatívu som sa rozhodla preto, lebo až 50% vyprodukovaného odpadu v domácnosti je biologického pôvodu, takže  nejaké škrupiny od vajíčok, odrezky zo zeleniny a šupky z ovocia. Do vermikompostéru hádžem menší odpad, lebo dážďovky nedokážu spracovať veľké množstvo materiálu, ale zostatok si zbieram do ďalšej nádoby s bioodpadom, ktorý potom nosím do záhrady a používam ako hnojivo.

„Možno to bude znieť netradične, ale doma v byte mám takzvaný vermikompostér s dážďovkami.“

Je súčasťou tvojho života aj bezobalový nákup?

Snažím sa viac-menej. Do väčších obchodov si so sebou nosím látkové vrecúška, kam si dávam ovocie, zeleninu a oriešky alebo semiačka. V látkových vreckách tiež uskladňujem doma aj svoje pečivo a okrem toho používam aj voskové obrúsky, ktoré sú vhodné tiež na uskladnenie pečiva alebo ovocia na cestu. Okrem toho ich používam aj na prikrytie misiek namiesto alobalu alebo fólie. Tieto alternatívy máme zavedené už dva roky, ale áno občas sa stane, že sa k nám zatúla nejaký ten sáčok, ale ten opätovne použijem.

Prešla si aj na prírodnú kozmetiku alebo drogériu?

Momentálne ešte stále mám svoju starú klasickú špirálu ale inak sa veľmi nelíčim. Okrem toho používame čapovanú drogériu a aj tak sa snažíme redukovať tvorbu plastov.

Obmedzila si aj nákup oblečenia?

Nakupovanie som nikdy nemala veľmi v láske, možno dvakrát do roka som dostala chuť na nákup nejakého oblečenia, ale aj to zvyklo byť spontánne. Navštívila som už aj nejaké swapy, kde sme si vymenili oblečenie s kamarátkami, alebo som usporiadala bazár na svojom Instagrame. Jediné, na čo nedám dopustiť sú vianočné a tematické tričká a svetre ale už aj tie sa snažím obmedziť.

Zdroj foto: Patrícia Molnárová Turiničová