Preprava cestujúcich v osobnej lodnej doprave na Slovensku narastá

Preprava cestujúcich v osobnej lodnej doprave na Slovensku narastá. Zatiaľ čo v roku 2012, kedy sa začali sledovať tieto štatistické údaje, bol počet prepravených cestujúcich vo verejných prístavoch 356.000, v roku 2015 to bolo už 507.000 cestujúcich.

Vyplýva to z Hodnotiacej správy o stave plnenia zámerov vyplývajúcich z aktualizovanej koncepcie rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo, ktorú pripravilo ministerstvo dopravy. Na dnešnom zasadnutí ju vzala na vedomie vláda SR.
Rast bol podľa správy zaznamenaný aj v počte pristavených osobných lodí vo verejných prístavoch Bratislava, Komárno a Štúrovo. „V roku 2015 sa zvýšili pristátia najmä osobných kajutových plavidiel v prístave Bratislava,“ uvádza sa v materiáli. Osobný prístav Štúrovo však podľa ministerstva nebolo možné využívať počas celého roka pre nedostatočnú plavebnú hĺbku v danom úseku vodnej cesty Dunaj.
Podľa hodnotiacej správy trendy tiež poukazujú na nevyužitý potenciál v oblasti prekládkovej kapacity verejných prístavov v Bratislave a Komárne. „Predpokladaná kapacita pre oba prístavy je okolo päť miliónov ton ročne, pričom objem komodít prepravených a preložených prostredníctvom vodnej dopravy na Slovensku sa za posledných sedem rokov pohyboval na úrovni 1,7 až 2,6 miliónov ton ročne,“ konštatuje rezort dopravy.

Vnútrozemská vodná doprava sa na Slovensku v súčasnosti uskutočňuje na Dunaji a Váhu, ktorých dĺžka dosahuje spolu približne 250 kilometrov a v letných mesiacoch aj na uzavretých vodných plochách. Medzinárodná vodná doprava je v súčasnosti vykonávaná iba na rieke Dunaj.
Verejné prístavy Bratislava a Komárno sú v súčasnosti zaradené do základnej siete TEN-T (Transeurópska dopravná sieť), čo predpokladá splnenie podmienok Európskej únie na objem prekládkovej činnosti. „Trend využívania verejných prístavov Bratislava a Komárno má však najmä od roku 2011 klesajúcu tendenciu, a to najmä vzhľadom na zastaranosť prekládkových technológií, nízku výkonnosť sietí a často havarijný stav prístavnej infraštruktúry,“ konštatovalo ministerstvo.

Túto tendenciu je podľa rezortu potrebné zvrátiť aj vzhľadom na ciele európskej dopravnej politiky. „Zásadnejší rast výkonov prístavov sa predpokladá až po modernizácii splavnosti vodnej cesty Dunaj a jej prítokov na TEN-T koridore Rýn – Dunaj, to znamená po roku 2023,“ avizovalo ministerstvo v správe.

Čo sa týka plnenia strednodobých zámerov koncepcie rozvoja verejných prístavov, ministerstvo konštatuje, že spoločnosť Verejné prístavy ich napĺňa v rámci finančných možností a možností, ktoré jej umožňujú súčasné majetkovo-právne vzťahy vo verejných prístavoch. „Odstránenie tohto neštandardného nastavenia majetkovo-právnych vzťahov bude pre spoločnosť strategickým krokom pre zabezpečenie optimálneho rozvoja verejných prístavov,“ dodal rezort.

(tasr)