Sochy, ktoré sú charakteristické pre Komárno

Určite sa už aj vám stalo, že keď ste prechádzali ulicami Komárna, tak ste natrafili na nejakú sochu. Nie je to nič nezvyčajné, pretože v našom meste sa ich nachádza celkom veľa. Ale viete aký príbeh sa viaže ku ktorej? Alebo kto je vlastne stelesnený v podobe sochy? Tak sa na to spolu pozrime bližšie.

Kamenná panna

Azda najznámejším symbolom mesta je kamenná panna aj s nápisom Nec Arte, Nec Marte, čo znamená, že pevnosť nie je možné dobyť „Ani silou, ani lsťou“. Latinský nápis je doteraz spájaný s mestom a často je využívaný ako slogan pri rôznych udalostiach.

Zdroj: Komáromi Fotóalbum Komárňanský Fotoalbum

Pomník generála Klapku

Sochu predstaviteľa maďarskej revolúcie z rokov 1848/49, Juraja Klapku, môžeme nájsť pred budovou komárňanskej radnice. Podstavec sochy je chránený levom. Samotný Klapka v  roku 1849 velil obrane Komárna ako poslednej bašty revolucionárov proti rakúskej armáde.

Zdroj: wikipedia.sk

Pomník Móra Jókaiho

Nejednému návštevníkovi Podunajského múzea bezpochyby spočinul pohľad na soche slávneho spisovateľa v nadživotnej veľkosti. Rodák z Komárna sa preslávil napríklad aj dielom Zlatý človek, ktorého dej sa odohráva práve v Komárne. Samotný pomník bol vyhotovený z verejnej zbierky v roku 1937.

Zdroj: komarno.com

Socha Franza Lehára

Socha rodáka z Komárna sa nachádza v parku s rovnakým názvom. Sochu vytvoril Emil Venkov v roku 1980. Franz Lehár sa svojou tvorbou operetného skladateľa zapísal do dejín svetovej klasickej tvorby a k jeho najznámejším operetám patrí napríklad Veselá vdova. Zaujímavosťou tiež je, že na mieste parku stál v minulosti rodný dom skladateľa.

Zdroj: komarno.com

Socha sv. Cyrila a Metoda

Socha solúnskych vierozvestov je z dielne akademického sochára Ladislava Beráka a vznikla v roku 1999. Samotné súsošie má výšku 3,9 metra a jeho vlastníkom je Matica slovenská. Bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda stojí v strede kruhového objazdu na Námestí Lajosa Kossutha. Socha zakladateľov slovanskej literatúry stojí na terajšom mieste od júla 2010, predtým sa nachádzala v budove miestneho Domu Matice slovenskej.

Zdroj: madari.sk

Socha Milana Rastislava Štefánika

Vznik tejto sochy sa traduje k roku 1930. Vojaci 12. pešieho pluku, nesúc názov prvého československého ministra vojny, dali postaviť sochu z vlastných financií. Socha je dielom známeho českého sochára Otakara Španiela a v roku 1938 bola premiestnená do Banskej Bystrice, na vrch Urpín. Cestu späť našla v roku 1948, avšak dnešné dôstojné miesto pred Domom MS Štefánikovej podobizni našli až v roku 1990.

Zdroj: komarno.com/dmskomarno.sk

Busta Hansa Selyeho

Selye bol kanadský endokrinológ, chemik a univerzitný pedagóg rakúsko-maďarského pôvodu. Je považovaný za otca moderného výskumu stresu. Narodil sa vo Viedni, v roku 1907. Avšak keď mal 12 rokov sa jeho rodina presťahovala do Komárna, kde aj dlhé roky žil. Selye tu v roku 1924 zmaturoval a neskôr v Prahe získal doktorát z medicíny a chémie a začal sa venovať experimentálnej medicíne. V Komárne nesú jeho meno miestna univerzita i gymnázium.

Zdroj: wikipedia.sk

Busta Ladislava V. Habsburského

Ladislav V., inak prezývaný aj Pohrobok, sa narodil v roku 1440 na hrade v Komárne, ktorý už dnes neexistuje. Jeho osoba je opradená zaujímavou históriou. Traduje sa, že uhorskú kráľovskú korunu pre neho dala ukradnúť jeho mama, ktorá sa s malým Ladislavom skrývala práve v Komárne. Napriek tomu, že sa pri tejto „operácii“ na korune ohol krížik, bol Pohrobok v útlom veku 12 týždňov korunovaný za kráľa. Jeho smrť je rovnako zahalená rúškom tajomstva, zomrel totiž za záhadných okolností ako 17-ročný tesne pred svadbou s dcérou francúzskeho kráľa Karola VIII.

Zdroj: rrkn.sk

Pamätník násilne odvlečených

Pamätník sa nachádza v parku M. R. Štefánika a pripomína posmutnejšie historické udalosti. Socha zachytáva udalosti deportácie židovských obyvateľov do koncentračných táborov v rokoch 1944 až 1945 či niekoľko tisíc Komárňanov maďarskej národnosti, ktorých po 2. sv. vojne v rámci výmeny obyvateľstva násilne presídlili do Maďarska.

Zdroj: komarno.com

Socha sv. Štefana

Socha prvého uhorského kráľa patrí medzi jedny z najnovších v meste. Odhalená bola v roku 2009 a mesto na ňu vyzbieralo financie z verejnej zbierky. Jej autorom je akademický sochár Lajos Gyõrfi. Sv. Štefan sa zaslúžil o zavedenie župného systému okolo roku 1000 a za sídlo jednej zo žúp ustanovil vtedajší Komárňanský hrad.

Zdroj: Život

Máte pocit, že sme vám ich predstavili nejak málo? Nevešajte hlavu, ešte sme nevyčerpali jednu z historických studníc mesta. Na príbehy ďalších sôch sa totiž môžete tešiť už nabudúce.