Stredoškoláčka Carla Scholtzová láme stereotypy. Učarovalo jej westernové jazdenie

Rozšíreným „hobby“ u stredoškolákov sú dnes napríklad počítačové hry, seriály alebo viac-menej nejaký šport v exteriéri. Carla Scholztová, 16-ročná western jazdkyňa, sa tieto stereotypy rozhodla zbúrať a svoje hobby praktizuje priamo v prírode. Kone jej učarovali už v útlom veku a úspech prišiel už na jednej z prvých súťaží, ktorej sa zúčastnila.

Na prvý pohľad nesmelá Carla prišla za mnou do redakcie v piatok ráno. Bola som prekvapená, keďže napriek tomu, že školy sú zatvorené, tak vyučovanie prebieha online. Čo mi trošku uniklo bolo to, že majú jesenné prázdniny. Online vyučovanie sa teda nekonalo a tak ma mladá slečna navštívila. Prirodzene, medzi prvými ma zaujímalo to, že kedy a ako sa vlastne dostala do kontaktu s koňom, keďže to nie je také bežné domáce zvieratko ako pes alebo mačka. „Prvýkrát to bolo asi keď som mala tri roky a oficiálne som sa začala učiť jazdiť keď mi moja teta kúpila permanentku, čo bolo asi pred siedmimi rokmi,“ hovorí Carla o prvom kontakte s jazdením. Zo začiatku sa s koňmi len kamarátila, jej dlhoročnou priateľkou je dnes Ella, s ňou jazdí už šesť rokov. Hovorí, že začiatky neboli jednoduché, keďže Ella bola veľmi tvrdohlavá. „Robila si so mnou čo chcela. Povláčila ma napríklad aj po celej aréne. Aby som ju odučila od takýchto vecí, respektíve naučila niečo nové, tak som musela zmeniť aj ja komunikáciu. Veľa užitočných rád som našla na internete. Napríklad som sa naučila, že kontakt zo zeme je veľmi dôležitý. Rozdávať povely len tak, že vás kôň nevidí nie je ono.“ Kým si jedna na druhú zvykli, tak to trvalo tri roky, i keď doteraz sa dvojici občas stane, že sa nevedia zladiť. Carla je aj napriek tomu veľmi trpezlivá a Elle sa venuje každý deň a vzájomne učia jedna druhú.

„Kontakt zo zeme je veľmi dôležitý. Rozdávať povely len tak, že vás kôň nevidí nie je ono.“

Objav v podobe western jazdectva

Na prvých pretekoch sa Carla ocitla veľmi narýchlo. Deň pred nimi sa jej trénerka spýtala, či nechce ísť. „Vlastne som ani nevedela, že do čoho idem. Na ďalší rok, v roku 2017, som už vedela, že čo mám robiť, takže mi to nebolo nijak cudzie,“ hovorí Carla o stretnutí s westernom. Napriek mojej neznalosti v tematike som zistila, že okrem western jazdenia existuje aj anglické. Carla hovorí, že sa pre tento druh rozhodla preto, že je viac dynamické a uvoľnené, i keď si vyžaduje rovnako tvrdú drezúru ako je to aj pri anglickom jazdení. A ako vyzerá jej bežný deň na ranči a koľko času tam trávi? „Väčšinou trénujeme nielen to, čo budeme predvádzať na pretekoch, ale hlavne drezúru a techniku. A to, že koľko sa zdržím na ranči, závisí od toho koľkým koňom sa musím venovať. Niekedy na to stačí pár hodín a niekedy som tam celý deň. Celkovo sa snažím tým zvieratám venovať viac ako len toľko, že ich zoberiem von, odjazdím si a vrátim ich späť do boxov. Snažím sa im spestriť deň napríklad nejakou dlhšou prechádzkou alebo tak,“ hovorí mladá jazdkyňa. Pred súťažami avšak trocha upustia od zábavy a naplno sa venujú tréningu. Väčšinou týždeň alebo dva pred súťažou majú plán, že ako budú jazdiť. Takmer na každej súťaži predvádzajú niečo nové, keďže sa stále učia a tak sa spolu zlepšujú. Carla hovorí, že jazdectvo je jedna veľká tímová práca. Za výhodu považuje aj to, že okrem Elly jazdí aj na iných koňoch.  „Na každého koňa funguje niečo iné. To čo ma naučí jeden kôň, tak ja preberiem a naučím moju Ellu,“ približuje proces večného učenia sa aj napríklad od takého zvieraťa ako je kôň.

Prvé úspechy

Na začiatok je dobré vedieť, že Carla súťaží v rýchlostných disciplínach, teda v barell race a pole bending v kategórii junior. „V pole bendingu je daných 6 tyčiek  a keď jednu zhodím, tak dostanem 5 sekúnd. To znamená, že sa musím snažiť o to, aby som zhodila čo najmenej tyčiek, mala najlepší čas a tak vyhrala. U barell race to je rovnako. Sú rozmiestnené tri sudy a keď niektorý z nich zhodím, tak sa mi do času priráta 5 sekúnd,“ približuje jazdkyňa jednotlivé disciplíny. Najmä v týchto disciplínach dosahuje Carla úspechy. Za posledné roky získala tituly 1.vicemajserka Slovenska 2017 barell race  junior, majsterka Slovenska 2018 barell race junior a majsterka Slovenska 2019 v barell race a pole bending v kategórii junior. Na tento rok mala Carla veľké plány, avšak situácia ohľadom koronavírusu si vyžiadala obeť aj v tejto oblasti. „Nakoľko je tento rok veľmi hektický, tak najprv tak bolo, že nebudú majstrovstvá Slovenska vo westernovom jazdení, ale nakoniec sa konali v októbri, ale bolo to viac-menej celé také neoficiálne. Tam som sa teda nedostala. Okrem toho som mala plány, že tento rok pôjdem na majstrovstvá Európy do Talianska, ale keďže je situácia taká aká je, tak ani na to nemám možnosť,“ hovorí so smútkom v hlase.

Jazdectvo ako životný štýl

Nálada v kancelárii sa avšak znova zlepší, keď sa spýtam na školu. Carla sa totiž rozhodla venovať koňom nie len vo svojom voľnom čase, ale aj v škole. „Rozhodla som sa pre odbor chov koní a jazdectvo v Ivanke pri Dunaji aby som kone mohla aj naďalej trénovať, s väčšími znalosťami.“ Dopĺňa aj to, že by sa radšej chcela venovať koňom, ako by mala učiť ľudí jazdectvo. Aj na základe tohto vyzerá byť Carla veľmi odhodlaná v tom, čo chce robiť v budúcnosti. Po škole by chcela skúsiť šťastie v zahraničí. „Profesionálni jazdci tam potrebujú výpomoc s koňom, či už na pretekoch alebo bežne počas dňa a toto by ma bavilo, hovorí. Z Carlinho rozprávania je teda zrejmé, že nie je tým dievčaťom, ktoré doma obsedí pred telkou alebo počítačom. „Naozaj nedokážem ostať doma celé dni zatvorená (smiech). Na ranč za koňmi chodím každý deň, často som tam celé dni ale mňa to baví.“

Je teda zrejmé, že mladá jazdkyňa má pred sebou ešte veľa úspechov. Viac sa o príbehu tejto dvojice môžete dozvedieť aj na stránke Otvor srdce a zachráň tím Ella & Carla na Facebooku, ktorá je pod záštitou Human health Institute n.o- Inštitútu pre ľudské zdravie.

Foto: Carla Scholtzová