Sviatky pokoja a lásky už klopú na dvere! Aká je história najznámejších symbolov Vianoc?

Vianočný stromček, betlehem, adventný veniec… nezameniteľné a nezmazateľné symboly Vianoc, ktoré všetci veľmi dobre poznáme. Stretávame sa s nimi v kostoloch, našich domácnostiach, obchodíkoch a dokonca na námestiach. Viete ale odkiaľ pochádza ich tradícia?

Tradícia vianočného stromčeka

Tradícia bohato zdobeného stromčeka pod strechami našich obydlí sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Jeho korene ale siahajú ešte do omnoho vzdialenejšej histórie.

Prvé zmienky o vianočných stromčekoch do sveta prenikli z nemeckých Brém, približne okolo roku 1570 – zachytil ich kazateľ Geisler z nemeckého Alsaska. Pamiatky hovoria o stromčeku alebo vetvičke, ktoré boli zdobené orieškami, rôznym ovocím, sladkosťami alebo len akousi maličkou symbolickou ozdôbkou. Prienik vianočných stromčekov do bežných domácností nastal až okolo 17. storočia. Tento zvyk sa prv uchytil vo väčších mestách, neskôr aj na dedinách. Začiatkom 18. storočia sa vianočný stromček začal objavovať v bohatých rodinách viedenských mešťanov. No a ako je už zvykom, čo mali zámožné osobnosti, obľúbení a sledovaní jednotlivci, to chceli mať aj iní. Práve tu badať prenikanie tejto tradície aj do zvyšku sveta… vrátane Slovenska.

Stromy a dávna legenda

Do histórie kresťanstva sa z jej raných čias zapísala istá legenda o obetnej slávnosti. Podľa tejto legendy starí keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú práve v stromoch. Počas príprav na duchovnú slávnosť zajali mladíka, ktorého chceli svojim bohom obetovať. Na tejto udalosti bol prítomný aj kresťanský misionár menom Winfried, ktorý sa rozhodol mladému mužovi podať ruku. Zhromaždeným porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Zdôraznil im, že narodenie Ježiša je najvzácnejší dar Božského otca všetkým ľuďom na zemi. Druidi si ho trpezlivo vypočuli a napokon sa rozhodli zajatému mladíkovi darovať život. Slávnosť strávili spoločným posedením pri strome a oslavovaním Ježiša.

Skromné alebo pompézne?

V dnešných dňoch sme zvyknutí na skutočne bohato a rozmanito zdobené stromčeky, ktoré skrášľujú všemožné ozdoby. V minulosti to ale bolo úplne inak. Spočiatku bola výzdoba stromčekov len veľmi skromná – ľudia využívali najmä to, čo sa im podarilo dopestovať vo vlastných záhradkách. Ako ozdôbky poslúžili aj domáce perníky či pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené dekorácie z papiera, slamené figúrky alebo postavičky z kukuričného šúpolia. Neskôr pribudli ozdoby háčkované či paličkované, sviečky aj prskavky.

Prvé elektrické svetielka na vianočný stromček predviedol Edward H. Johnson v roku 1882. Jeho prvotným zámerom bolo potešiť svoje deti. To však ešte netušil, že o niekoľko rokov neskôr si týmto spôsobom budú doma ozdobovať stromčeky tisícky domácností.

V roku 1889 bol Francúzovi Pierrovi Dupontovi udelený patent na dodnes najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Sprvu prišli na trh gule jednofarebné, avšak obyvatelia sa čoskoro začali dožadovať rôznych farieb, vzorov a ornamentov. Začiatkom 20. storočia prišli do ponuky krehučké sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky alebo ozdoby v tvare slzičky. Postupne sa k ozdobám a svetielkam pridali aj obľúbené salónky v rôznych príchutiach a čokoládové figúrky.

Vianočné stromčeky na Slovensku

Vianoce na území severného Uhorska, teda v súčasnom Slovensku, sa počas stredoveku oslavovali veľmi skromne. Sviatočné dni boli zasvätené pôstu – takže hojná štedrovečerná večera je skutočne len trendom súčasnej doby. Chudobné rodiny si slamenými ozdobami dekorovali iba trámy či vetvičky. Všetky ich zvyky mali istú magickú moc, ktorá im mala dopomôcť k naplneniu prosieb a nesplnených snov. Lokálne boli pri ozdobovaní populárne aj zavesené kúsky obilia, čím sa rodiny pokúšali priniesť trochu mágie aj do budúceho roka a do nasledujúcej žatvy. Skutočné vianočné stromčeky sa v tejto dobe vyskytovali iba lokálne. V niektorých domácnostiach boli dokonca hore nohami – kmeň sa priväzoval o trám pod strechou.

V dnešnej dobe na zdobené vianočné stromčeky už narazíme na mnohých miestach. Okrem domácností a kostolov majú svoje čestné miesto aj na námestiach mnohých miest. Nachádzajú sa medzi nimi aj Nové Zámky a Komárno, ktoré už dlhé roky pravidelne prinášajú vianočnú atmosféru do svojich ulíc aj v tejto podobe.

Vianočný stromček do mesta Komárno pricestuje každý rok nanovo. Mesto takto ročne obdarúvajú rôzni ľudia, ktorí takýmto veľkorysým činom prispievajú k sviatočnej atmosfére mesta. Tohtoročnú striebornú jedličku, ktorá má krásnych 11 metrov, darovala mestu pani Erzsébet Mézes z Hadoviec.

Tradícia betlehemov

Vianočným stromčekom v kostoloch či na námestiach často robia spoločnosť aj betlehemy v najrôznejšom prevedení. Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi. Na jeho rozkaz vznikli živé jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia. Práve na tomto mieste bola slúžená aj prvá polnočná omša, ktorá dnes už neodmysliteľne patrí k Vianociam. Mnohým veriacim sa tento nápad veľmi zapáčil a preto začali jasličky napodobňovať a prinášať aj do svojich obydlí. Napríklad v Českej republike sa prvý betlehem traduje až do 16. storočia k obdobiu jezuitov.

Verí sa, že práve betlehem alebo jasličky, môžu za to, že sa vianočné stromčeky dočkali tak veľkej popularity. S príchodom 18. storočia totiž cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch. Mal za to, že farebné figúrky vyrušovali veriacich, ktorí sa nedokázali dostatočne sústrediť na modlitby.

Jasličky spravidla pozostávali z podrobnej inštalácie postáv Márie, Jozefa a novorodeného Ježiška. Naokolo nich boli v prostredí maštale rozostavané postavy troch kráľov a domácich zvieratiek. Takto vyskladaná scéna približovala bežnému, často negramotnému obyvateľstvu to, čomu boli vianočné sviatky zasvätené. Po zákaze a zrušení vystavovania jasličiek sa pôvodných podarilo zachrániť len niekoľko. Dnes preto patria medzi hodnotné historické artefakty. Avšak ani cisárov zákaz nebol silnejší, ako nadšenie a chcenie obyčajných ľudí. Tí si začali betlehemy vytvárať v domácom prostredí. Často sa preto ľudové motívy začínali miešať s prvkami exotického nádychu.

Betlehemy kedysi a dnes

Tvorbou a výrobou betlehemov sa vo veľkej miere zaoberali umelci a majstri ako rezbári či maliari, ale aj nadaní amatéri. V oblasti Krkonôš a Orlických hôr, ktoré sa radili k regiónom s najintenzívnejšou výrobou betlehemov, boli niektoré také rozmerné, že sa len tak-tak vošli do izby. Z tohto dôvodu ich často stavali na dosky podopreté drevenými kozami a prespávali pod nimi priamo na zemi.

Každý rok sa vyrobené betlehemy obnovovali a dopĺňali o nové postavičky. Výrobcovia sa často predbiehali v tom, kto má väčšie a honosnejšie jasličky. Na prelome 19. a 20. storočia sa mimoriadne obľúbenými stali vystrihované jasličky, ktoré zaberali výrazne menej miesta a pritom pôsobili rovnako sviatočne.

Dnes betlehem ako taký vnímame ako okrajovú záležitosť Vianoc – skôr ako dekoráciu a doplnok k vianočnému stromčeku. To ale neznamená, že mestá a ich obyvatelia na túto tradíciu zanevreli. Aj v dnešných dňoch sú jasličky v rôznej podobe pevnou súčasťou sviatočnej výzdoby. Nájdeme ich v kostoloch a rovnako na námestiach, kde robia spoločnosť vianočným stromčekom.

Komárno sa v tomto roku môže pochváliť znamenitým novým betlehemom. Mesto zaň môže vďačiť viacerým šikovným ľuďom, ktorí spojili svoje kreatívne sily a mešťanov potešili novou dekoráciou. O prvotný nákres a plány sa postaral Richard Slezák, zatiaľ čo skrášlenie postavičiek si vzali na starosť Anikó Harcsa, Kökényesi Györgyi a Némethová Katarína. Stolárske práce a materiál zabezpečili Slávik Éva, Venth Sándor, Katona Marta a Katona Gábor.

Tradícia adventného venca

V kresťanskom chápaní je advent považovaný za čas duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Už tradične začína štyri nedele pred príchodom očakávaného Štedrého dňa. Ľudia v minulosti zasvätili toto obdobie upratovaniu – nielen domácností, ale aj svojich životov. Verilo sa totiž, že za štedrovečerný stôl by si nik nemal sadať s neukončenými spormi. Advent veriaci vnímali aj ako obdobie pokánia a pôstu. Odo dňa Kataríny sa preto zakazovali rôzne zábavy a spoločenské veselice, svadby či oslavy. Na sviatky muselo byť všetko dokonale pripravené. Veci vypraté a vybielené, upravené a precízne uložené na svojom mieste, napríklad v skrini alebo truhlici. Kolovali totiž povery, že ten, kto bude mať počas sviatkov oblečenie zavesené na klinci, do roka zomrie. Všetko zapožičané sa muselo pred Vianocami vrátiť. Domov sa vracali aj remeselníci a cestovatelia, aby mohli za sviatočný stôl zasadnúť spoločne so svojimi milovanými.

Pôvod nie je úplne známy

Nik presne nevie, kam až siahajú korene adventných vencov. Existuje niekoľko zmienok o tom, že predkresťanské germánske národy si chladné a tmavé decembrové dni skrášľovali práve vencom so zapálenými sviečkami – vyjadrovali nádej a túžobné očakávania dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii sa počas zimy zapálené sviečky pokladali do kruhu, zatiaľ čo ľud sa modlil k bohu svetla, aby otočil zem späť k slnku, predĺžil dni a vrátil na zem teplo.

Kresťania si adventné tradície prispôsobili v stredoveku. Adventné vence sa stali pevnou súčasťou ich duchovnej prípravy na Vianoce. Koniec koncov, Kristus je „Svetlo, ktoré prišlo na svet,“ rozptýliť temnoty hriechu a vyžarovať pravdu a lásku Boha.

Iné dôkazy však naznačujú, že adventný veniec vznikol až v 19. storočí. V období adventu sa deti v hamburgskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johanom Hinrichom Wichernom každý deň pýtali, či už sú Vianoce. To viedlo pastora k tomu, aby v roku 1839 postavil veľký drevený kruh a položil naň 19 malých červených sviečok a 4 veľké biele. Jednu z malých sviečok zapáli každý deň počas adventného obdobia, zatiaľ čo biele sviečky nechával na štyri adventné nedele. Na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku sa tento zvyk ujal a zachoval. Chvíľu ale trvalo, kým sa adventný veniec začal vyrábať v menšej podobe so štyrmi sviečkami, ako ho poznáme dnes.

Symbol nepretržitého života

Adventné vence podľa iných zdrojov pochádzajú z ľudových tradícií severnej Európy. Obyvatelia tu pravidelne počas dlhej zimy zapaľovali sviečky na zeleni uviazanej do kruhu. Zelená farba v spojený s kruhom symbolizovala nepretržitý život, zatiaľ čo svetlo sviečok im poskytovalo pocit domova a istoty aj v tých najtemnejších a najmrazivejších dňoch.

Pôvodná podoba adventného venca pozostávala zo štyroch sviečok – troch fialových a jednej ružovej. Fialové mali symbolizovať nádej, mier a lásku. Zapaľovať sa zvykli počas prvej, druhej a štvrtej adventnej nedele. Štvrtá, ružová sviečka, predstavovala priateľstvo. Pálila sa počas tretej adventnej nedele. Niektoré adventné vence mali pôvodne aj piatu sviečku, ktorá sa zvykla zapáliť práve na Štedrý deň. Väčšinou sa volila sviečka bielej farby, ktorá mala symbolizovať spojenie s anjelmi a narodením Ježiša.

Zvyk prípravy adventného venca prišiel na naše územie až začiatkom 20. storočia. Ľudia si ho vytvárali z vetvičiek ihličnanov a typických štyroch sviečok. Hotový veniec brávali ešte pred začatím adventného obdobia do kostolov, aby boli posvätené. Až následne sa každú nedeľu pristúpilo k zapáleniu jednej zo sviečok.

V dnešnej dobe máme adventný veniec doma zjavne všetci, ktorí oslavujeme sviatok Vianoc. Okrem domácností však adventné vence prenikli vo väčšej forme aj do exteriéru našich domovov a kostolov. Výnimkou opätovne nie sú ani mestá.

Veľký adventný veniec sa vyníma aj v Komárne na Námestí generála Klapku, kde mu robí spoločnosť ďalšia bohatá výzdoba. Už v minulosti sa obyvatelia mesta a dobrovoľníci veľmi ochotne spoločne podieľali na výrobe adventného venca – tradíciou pár rokov dozadu bolo aj prinášanie vlastných ozdôb, ktoré dodali vencu jedinečnú podobu.

Text: Bc. Stella Hamranová

Zdroj: ta3.com zn.sk Mesto Komárno – Komárom Város krasno.cz tesco.sk slovakiana.sk vianoce.sk