Tár – cez všetky hranice

V jednom z najdiskutovanejších filmov aktuálnej filmovej scény má všetko svoje opodstatnenie. Zoznam štábu v prvých päť minútach, spev, ktorý sa vpije do každej bunky v tele a charakter hlavnej postavy dirigentky Lýdie Tár, ktorú hrá Cate Blanchet. Pri jej pohyboch dirigentky máte pocit, že to každý z nás môže dokázať – dostať sa na vrchol svojej kariéry a uveríte, že jej postava je reálna.

Film v trvaní dve a pol hodiny s titulkami sa dnes považuje v kinách za raritu. Film Tár sa však na filmové plátno divadla Kino Tatra v Komárne dostal presne v pôvodnej forme.

Tár sa nakoniec javí ako jeden z tých filmov, ktorý prekonáva všetky hranice: zaujme, prináša zážitok, zapne predstavivosť a vzbudí rešpekt.

Každá minúta vzhliadnutého filmu vás uistí v tom, že to stálo za to. Stálo za to pozrieť si film v pôvodnom znení, Cate Blanchett je génius a skutčne stojí za to hovoriť o filme.

Už samotný úvod prináša zvláštne riešenie: prichádza zoznam obsadených. Prečo? Hoci je hlavná postava, dirigentka Lýdia Tár, fiktívna postava (jej meno vzniklo z výrazu gyógyszerTÁR), hudobní profesionáli podieľajúci sa na filme v žiadnom prípade nie sú fiktívni. Tvorcovia vytvorili #metoo film. Lýdia je hviezda, ktorá má samozrejme svoje vrtochy, ale vidieť dôsledky moci nezávisle od pohlavia, veku, sexuálnej príťažlivosti a umeleckého postavenia môže byť pre niekoho šokantné.

To všetko prezentované prostredníctvom roly, ktorú nemožno stotožniť s nikým v biznise klasickej hudby. Práve z tohto dôvodu však za sebou zanecháva okrem otáznika aj obrovský výkričník.

Načasovanie je kľúčové, hovorí Lydia Tár. Bez nej kapela a vystúpenie nestojí za nič. Ani tento film. Zaujímavosťou je, že režisér Todd Field si do úlohy konkrétne vybral Cate Blanchett. Režisér to podčiarkuje hneď v prvom kole: nahliadneme do života dirigentky s vynikajúcou kariérou. Potom husárskym rezom prešiel na temnú stranu mince.

Jazyková rôznorodosť preskakuje celým filmom: hlavná postava strieda nemčinu, angličtinu a francúzštinu s takou dokonalosťou, že uveríme každému slovu, ktoré povie, v akomkoľvek jazyku.

Jej odborná spôsobilosť je nespochybniteľná. Ako to ovplyvní jej osobný život, je iná otázka. Lýdia má nervózne, mužné vyžarovanie a odhodlanie, ktoré mužov zahanbuje. Má vlastného krajčíra, vychováva dieťa spolu s manželkou. Okrem toho je však neurotická, posadnutá kontrolou, manipulatívna a bezcitna – všetky tieto informácie však dostávame kúsok po kúsku a nie jasne. Využije svojho asistenta, flirtuje pred manželkou, ktorá hrá v kapele prvé husle a

ak sa na verejnosť dostane, že Tár môže mať spojitosť s jednou tragickou srmťou, zachraňuje si len svoju povesť.

Lýdia ešte aj vo vyzváňacom tóne počuje melódie. Vo svojich snoch vidí aj noty. Režíruje, akoby sa oháňala mečom, inokedy akoby kosila, všetko napätie a podnecované násilie srší cez jej taktovku. Vlasy má čím ďalej, tým menej upravené, stane sa súčasťou nevysvetliteľných udalostí. A to všetko prináša paranoju, čoraz viac liekov.. dno priekopy sa rozširuje. Až kým sa nestane tieňom seba samej a takmer nezačne existovať v inej dimenzii.

Film Tár rieši sériu problémov spojených s fyzickým a psychickým násilím. Ako diváci niekedy dokonca fandíme Lýdii, aby našla cestu von z bludiska, do ktorého ju zaviedli okolnosti a jej vlastné charakterové slabosti. Boli by sme aj my opojení mocou? Je v tomto prípade uchyľovanie sa k liekom kvôli cieľu odpustiteľné?

Tár ponúka niečo iné a nové v tom, že udalosti rozpráva cez optiku páchateľa. Lýdia nie je klasický psychopat, ktorý prevalcuje každého. Kedy a akým spôsobom má pravdu a či chápeme, čo vedie niekoho k strate kontroly? Na zodpovedanie týchto otázok máme oveľa viac času, než je 156-minútový čas, ktorým disponuje práve tár.