Triedny výlet na Počúvadlo

Konečne prišiel ten vysnívaný deň! Priestor pred školským dvorom sa začal nápadne zapĺňať húfom detí. Deti rovnakého veku, nadšenia a so spoločným cieľom – zažiť čo najkrajšie koncoročné momenty.

Žiaci 5. A  a  5. B zo Základnej školy na Rozmarínovej ulici v Komárne sa vybrali v dňoch od 6. – 7. 6. 2014 na triedny výlet. Cesta trvala približne 2, 5 hodiny. Spoznali sme aj kľukaté stránky tejto trasy, ale tesne pred obedom sme dorazili na miesto. Žiaci boli ubytovaní v Penzióne pri jazere, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti Počúvadlianskeho jazera.

Keďže na triednom výlete netreba len leňošiť, po rýchlom ubytovaní sme využili dobré počasie a pobrali sme sa na vrch Sitno. Vedeli ste, že vrch, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1009 metrov, bol kedysi sopkou? Turistický chodník na Sitno vedie cez bukovo-dubový les na Tatársku lúku. Takmer na konci vás prekvapí 270 schodov, ktoré vedú až na samý vrchol.

Unavení sme konečne dorazili na „miesto určenia“, z ktorého sa nám ponúkali vynikajúce výhľady. Na vrchole stojí historická rozhľadňa s múzeom a televízny vysielač. Unavení a hladní (veď komu by nechutilo po tak náročnej „vysokohorskej“ túre) sme sa usalašili na voľnom priestranstve a užívali sme si chvíľku oddychu. Veď kto by si neužíval, museli sme sa predsa ešte vrátiť. V penzióne nás už čakala večera a povinný oddych.

V tento deň sme sa ešte zastavili na malej zvieracej farme pri hoteli Topky a deň sme ukončili spoločnou opekačkou.

Nasledovala večierka. Slovník uvádza výklad slova večierka nasledovne: „Večierka je vojenské večerné trúbenie, signál oznamujúci nočný odpočinok, ukončenie večerného voľného času.“

Toľko z teórie… My len povieme, že naše ukladanie do postelí prebiehalo síce bez vojenského trúbenia, ale podrobnosti nebudeme rozoberať. Hlavné je, že na druhý deň sme všetci vstali v určený čas, naraňajkovali sme sa a naša cesta smerovala do Banskej Štiavnice. Aj tých najväčších nočných vytrvalcov, ktorí sa rozhodli nespať, nezdolala únava a obdivovali zákutia mesta, ktoré bolo v roku 1993 zapísané aj so svojím okolím do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Obdivovali sme Starý zámok či Námestie svätej Trojice.

Banská Štiavnica je v prvom rade známa svojou banskou históriou, a tak niet pochýb, kam smerovali naše posledné kroky. Čakanie na vstup do podzemnej expozície v Banskom múzeu v prírode sme si spríjemnili prehliadkou povrchovej expozície a chutným obedom. Ani sme sa nenazdali a vystrojení prilbou, plášťom a lampou sme šli naprieč dobrodružstvu do podzemnej bane (štôlňa Bartolomej).

Po náučnej „prechádzke“ v bani nás už čakal autobus, ktorý mal vytýčenú a jasnú trasu… Smer Komárno. Cítili sme sa veľmi dobre a myslíme si, že na tento výlet budeme ešte dlho spomínať.

Tak „dovýletovania“ o rok!

(Mgr. Jana Krajanová, ZŠ Rozmarínová v Komárne)