sobota, jún 23. - Zoltán (hu) - Sidónia (sk) 1 EUR = HUF 12 °C
Mix

Nechceme byť vojaci

Hráči airsoftu nemajú ambíciu byť profesionálnymi vojakmi. Samotný airsoft však pomáha tým skutočným v tréningu. 

Potichu kľačal na zemi. Bez pohnutia, nevydal jediný zvuk. Načúval. Zbystril pri každom záchveve vetra, ktorý rozozvučal koruny stromov. Les okolo neho žil, hučal, hvízdal i šuchotal. Pri každom zvuku zovrel rukoväť samopalu tuhšie. Po chvíľke vykukol spoza stromu a so vztýčenou hlavňou zbrane hľadal medzi stromami pohyb. Nič. Opatrne sa postavil a čo najtichšie sa začal posúvať vpred. Šiel od stromu k stromu. Za každým pňom sa na chvíľku skryl a s pripravenou zbraňou skenoval okolie. Keďže nikoho nevidel, rozbehol sa ďalej.

Postupoval vpred a spomedzi kmeňov postupne začali vykúkať obrysy budovy. Tá kedysi slúžila ako kaštieľ, no už desiatky rokov sa rozpadá. Cieľ. Zastal až vtedy, keď ho od zrúcaniny delili posledné tri metre. Skrýval sa v húštine kríkov a sledoval otvory v stenách. Nepriateľa nevidel, ani nepočul. Nemal však čas čakať a tak sa rýchlo sa začal presúvať k diere v stene, ktorá bola voľakedy dverami. Už sa chcel votrieť do budovy, keď ho zrazu z lesa spoza neho zasypala spŕška nábojov. Mnohé trafili len stenu, no štyri projektily skončili v jeho chrbte. Sklopil zbraň, ruku zdvihol na hlavu a odkráčal z bojiska. Musí počkať do ďalšieho kola, aby sa do hry mohol zapojiť znovu.

Nekončené možnosti

Po druhej svetovej vojne sa v Japonsku zaviedli veľmi prísne pravidlá pre kontrolu zbraní. Silná demilitarizácia národa nechala nadšencov v absolútnej agónii. V zemi samurajov boli zrazu okrem strelných zbraní na čiernej listine aj bojové meče. Kto ich chcel mať doma, musel dokázať svoje športové či lovecké záujmy a prejsť úmorným procesom k získaniu povolenia.

To bol v 70. rokoch minulého storočia hlavný dôvod pre vznik airsoftu, športovej streľby zo zbraní, ktoré vystreľujú prakticky neškodné umelohmotné náboje za pomoci stlačeného plynu. Hobby strelci si tak mohli ísť konečne zastrieľať. Postupne sa však zrodil fenomén, ktorý veľmi skoro prekročil hranice japonských ostrovov a dnes je bežný aj u nás.

Pravidlá hry sú jednoduché. Proti sebe stoja dva tímy, ktoré majú svoju úlohu. Niekedy musia obsadiť budovu, uchmatnúť vlajku či klasicky vyradiť všetkých súperov. Keď vás trafí vystrelený náboj, priznávate zásah a odchádzate z bojiska do bezpečnej zóny, kde čakáte na ďalšie kolo. Airsoft je tak pomerne gentlemanský súboj, pretože vám zásah len ťažko môžu dokázať. Aj to je dôvod, prečo oficiálne súťaže nenájdete. Okrem malých lokálnych hier sa usporadúvajú aj niekoľkodňové medzinárodné airsoftové akcie s účasťou desiatok až stoviek ľudí. Účastníci môžu dokonca dostať rolu, ktorú počas akcie hrajú. Buď „bojujú“ za jednu zo strán, alebo sa ocitnú v roli civilistov. Možnosti sú nevyčerpateľné.

Airsoft však nie je populárny len medzi civilnými nadšencami. Etabloval sa aj medzi profesionálnymi vojakmi či policajnými jednotkami. Tie ho využívajú pri nácvikoch taktiky, kooperácie a komunikácie počas zásahov.

Akcia

Airsoft je známy po celom svete a svoj klub a nadšencov má aj v Komárne. Členov tunajšieho Športového klubu SAF ste mohli stretnúť napríklad počas Komárňanských dní, kde mali vlastný stan, v ktorom predvádzali airsoftové a expanzné zbrane. Medzi nimi bol aj a Roman Kováč, ktorý sa airsoftu venuje už niekoľko rokov. „Zbrane sú medzi ľuďmi populárne. Sú prirodzene zvedaví, hoci majú pred nimi veľký rešpekt. Radi sa pri nás pristavujú deti a mládež, no aj staršie ročníky,“ hovorí a vysvetľuje to tým, že viaceré ich zbrane sú herné repliky tých, ktoré sa používajú v armáde. Chlapi tak s nimi prichádzali do kontaktu počas povinnej vojenskej služby: „Tie zbrane držali v rukách pred mnohými rokmi a takto si pripomínajú zážitky zo svojej mladosti.“ Dodáva, že historiek z vojenčiny takto počul už desiatky.

Okrem ukážok výzbroje predvádzajú členovia klubu aj nacvičené bojové scény pre verejnosť. Zneškodnenie teroristu, vyslobodenie rukojemníkov, stret dvoch znepriatelených jednotiek či iné. Po zuby ozbrojení chlapi ľuďom ukazujú, ako vyzerajú zásahy a operácie zblízka, no bezpečne. „Nacvičenie jedného niekoľkominútového zásahu nám trvá aj mesiac. Je to ako divadlo, máme choreografiu a každý musí robiť presne to, čo má v scenári,“ hovorí Roman Kováč s tým, že počas ukážok sa žiadne projektily nevystreľujú, ide len o zvukový a vizuálny efekt.

 

Bezpečné zbrane

Opustené areály, lesy, sklady či rozsiahle pozemky. Takéto miestá lákajú nadšencov airsoftu. Táto tímová športová hra sa od známejšieho paintbalu odlišuje tým, že hráči držia v rukách napodobeniny reálnych zbraní. Samotná hra sa svojimi pravidlami a vysokou taktickosťou oveľa viac približuje k reálnym situáciám, ktorým musia čeliť armády či špeciálne jednotky. Napriek tomu však všetci airsofteri tvrdia, že sa na skutočnú vojnu hrať nechcú. „My si ani nedokážeme predstaviť, aké by to na fronte v reálnom konflikte mohlo byť. Na to človeka nepripraví nič,“ hovorí Roman Kováč.

„Nám nejde o to, aby sme sa tvárili, že sme vojaci, neliečime si tým svoje ego. Je to pre nás čisto len hra, ako pre iných futbal,“ pridáva sa Ján Chovan, ktorý je slovenským ambasádorom tradičnej airsoftovej značky ICS Airsoft, ktorá vznikla pred vyše 30 rokmi na Taiwane. „My si vážime prácu polície a armády, lebo sa starajú o to, aby sme žili v bezpečí. Nosíme napríklad výšivky či výstroj, ktorá odkazuje na reálne vojenské útvary. Vzdávame im tak úctu za prácu, ktorú robia. S politikou a reálnymi konfliktami vo svete to nemá nič spoločné,“ hovorí. Hlavným cieľom je zasúťažiť si, vypnúť z bežného života a zabaviť sa, veď airsoftové zbrane disponujú len zlomkovou silou oproti tým reálnym.

Napriek tomu sa k nim zákon stavia tak, ako by boli smrteľné. „Platia všetky zásady bezpečnosti, ako pri skutočných zbraniach. Nemôžeme s nimi manipulovať ako chceme, bez ohlásenia ich nemôžeme na verejnosti vyťahovať a aj každú našu hru – i keď súkromnú – nahlasujeme na políciu,“ hovorí Ján Chovan. Predchádzajú tak možným nepríjemným stretom s políciou, ktorá by hernými zbraňami ozbrojených mužov mohla mylne považovať za nebezpečných.

Dôležitým prvkom každej hry je aj ochrana zdravia hráčov. Tí majú v povinnej výbave balistické okuliare, bez ktorých vás do hry ani nepustia. Odporúčané sú ale aj iné ochranné prvky ako hrubšie oblečenie, helma či iné chrániče. Väčšina zranení, ktoré sa pri airsofte udejú, však majú pôvod úplne inde, ako vo vystrelenom umelohmotnom projektile. „Odreniny, modriny, škrabance či vytknuté členky. Keď ťa trafí gulička, tak ti na koži ostane len malá červená bodka, ktorú po chvíli ani necítiš,“ približuje J. Chovan. Väčšie zranenia sú podľa neho veľmi ojedinelé a výsledkom nepozornosti či ľahkovážnosti. Airsoftová komunita sa totiž dlhodobo snaží vychovávať hráčov k zodpovednosti. „Človek sa pri airsofte mnohému naučí, ak k tomu pristupuje s pokorou a rešpektom. Ľudia, ktorí si strieľaním masírujú ego, sú najhoršia časť komunity. Sú plní zlozvykov, nerešpektujú pravidlá bezpečnosti a často ani pravidlá hry samotnej, čím kazia zábavu. Takých sa snažíme z komunity vytlačiť,“ uzatvára Roman Kováč.

(Tomáš Kottra)

FEL