Blog 2011. 01. 06.

Ako som sa naučil po maďarsky

Brady Hneď v úvode predostieram, že nie som žiadny jazykový génius, skôr naopak. Predsa sa mi za pomerne krátky čas podarilo naučiť sa maďarský jazyk, ktorý patrí podľa odborníkov medzi najťažšie jazyky na svete.

Tak teda k veci. Mal som sotva 5 rokov, keď som sa ocitol spolu s rodičmi v Komárne. Moji rodičia, hlavne matka, hovorila so mnou iba po slovensky, otec, ak chcel, aby som tomu nerozumel, začal „hutoriť“ lámanou maďarčinou. Pravdaže v tom čase všade žili maďarské deti a ja som iba občas porozumel iba jednoznačným gestám ako bol vyplazený jazyk, v lakti prekrížené ruky a pod. Veľa som takto z detstva nemal. Po niekoľkých rokoch /dvoch-troch/ pobytu medzi maďarskými kamošmi som rozumel už viac, dokonca niektoré slová som už vedel vysloviť tak, aby sa mi príliš nerehotali.

V prvej triede nás bolo Slovákov zo štyridsiatich asi 7, takže maďarčina prevládala aj tam. Ale ja som sa „usiloval“, moja komunikačná schopnosť sa zlepšovala a tak niekde v siedmom, ôsmom ročníku som už rozprával takmer plynule. Ako stredoškolák-gymnazista som už občas prečítal aj text v maďarčine a, neuveríte, s porozumením. „Na čo ti bude maďarčina, veď si Slovák a žiješ na Slovensku?“ počúval som často od rodičov. „Neviem, veď ste mi vraveli, že čo sa za mladi naučím, to neskôr ako keby som našiel“, namietal som ja. A tak mi dali pokoj. Ako čas ukázal, nebola moja znalosť cudzieho jazyk na zahodenie. Prišiel som na to v 60. a v 70. rokoch minulého storočia.

Viete všetci veľmi dobre, aká bola politická situácia v tých časoch v našich končinách, nebudem to rozvádzať. Stačí hádam jedna skutočnosť: zákazy všetkého nesocialistického /boli „géniovia“, ktorí o tom rozhodovali/ od literatúry, filmu, hudby až po šport. Na Slovensku bola totálna mizéria zahraničných filmov, prekladov zo špičky svetovej literatúry, naše kultúrne časopisy ovládli nekompetentní prisluhovači režimu a agenti ŠTB. Z týchto dôvodov sme hľadali kvalitu najprv v Čechách, kde sa z času na čas niečo objavilo vo vynikajúcom preklade /spomeniem iba Ferlinghetiho básne/ a hlavne v krajine, kde VTEDY bola politická situácia akási povoľnejšia.

Do Budapešti sme chodili na koncerty svetových kapiel, o ktorých zakuklenci slovenskí ani nesnívali. Ja som osobne našiel isté kníhkupectvo uprostred mesta /Rákócziho ul./, kam som mesačne raz odbehol pozrieť sa, čo nového vo svete literatúry a umenia vôbec. Pritom som nevynechal napríklad dobrý film, ktorú sa u nás premietal iba začiatkom 90. rokov! A tak so svojou znalosťou maďarčiny som bol vždy krok-dva pred ostatnými kamarátmi. Neskôr sa znalosť cudzieho jazyka zišla aj pri sledovaní politickej situácie u nás prostredníctvom budapeštianskej televízie. A, samozrejme, aj inde.

Domnievam sa, že o potrebe znalosti cudzieho jazyka netreba viac dôkazov. A predstavte si tú výhodu dnešných mladých ľudí, ktorí ovládajú okrem materinského jazyka nie jeden ale hneď niekoľko cudzích jazykov! Na záver: učte sa jazyky, nikdy neviete, kedy ho budete potrebovať. A že ho potrebovať budete, na to môžte vziať jed. A napokon: cudzí jazyk sa naučíte skôr a ľahšie, keď ho budete potrebovať.

John Brady