Vivat Mikuláš!
Priznám sa, pripadám si ako malé decko. Samozrejme iba dnes na Mikuláša. tento deň mám mimoriadne rád a teším sa naň. Ani nie na skvelé podarúnky, ktoré mi večer uloží do vystavených čižmičiek, ale pre mňa je to deň návratu do dávnych a zašlých čias mojej mladosti a detstva. I podľa obrázku je jasné, že som prežil viacerých Mikulášov, ale nie iba tých imaginárnych, ktorých sme spoznali z rozprávania našich rodičov, ale aj skutočných.
Jedným a, myslím, najpozoruhodnejším bol pre mňa pán JOZEF MITUCH. Pre staršie generácie nie je toto meno neznáme. Poznali ho takmer všetci Komárňania počas jeho života. Bol jedným z mála našich spoluobčanov v povojnových dejinách Komárna, o ktorom možno smelo a bez prikrášlenia povedať, že to bol človek s prívlastkom RENESANČNÝ.
Začnime tým aktuálnym: Jožko bol najznámejší komárňanský Mikuláš / neskôr Dedo Mráz/, ktorý prinášal deťom darčeky a radosť. Poznali ho, samozrejme, aj dospeláci, keď oblečený do mikulášskeho odevu s dlhou bielou bradou na rôznych podnikových večierkoch rozosmieval prítomným svojimi vtipmi a spevom, ktorý doprevádzal hrou na harmonike.
Hoci nepochádzal z Komárna, po rokoch pobytu u nás sa z neho stal ozajstný Komárňan. Jeho všestranný talent sa prejavil aj v iných oblastiach. Bol výborný tanečník a choreograf, ktorý stál na úplnom začiatku dnešného skvelého folklórneho súboru Dunaj. Na skúšky sme chodili za ním až do vtedajšej elektrárne, kde v tamojšej skromne vybavenej klubovni nás učil základom ľudového tanca. Spevácky zbor viedol pán BOBÁK, na ktorého majú pamätníci tiež krásne spomienky.
Ale vráťme sa k pánovi Mituchovi. Milovníci futbalu ho poznali ako skvelého a rýchlonohého futbalistu vtedajšieho Spartaka a neskôr Červenej hviezdy. Pravdaže, takýto všestranný človek nemôže žiť bez hudby. Ako som už naznačil, bol výborný klávesista a harmonikár, dokonca dlho pôsobil ako kontrabasista v orchestri, ktorý bol známy pod lákavým názvom SYNKOPY a ktorý viedol muzikant par excelant pán Strasser Lacibácsi.
Neskôr, keď sa za svoje zásluhy v oblasti kultúry stal riaditeľom ODO – Okresný dom osvety – alebo neskôr OOS – Okresné osvetové stredisko – Komárno zažívalo nebývalý rozmach kultúry vo všetkých svojich odvetviach a to nielen v Komárne, ale v celom okrese. Nie som si teraz istý, či Jožko Mituch bol počas svojho života za túto svoju bohumilú činnosť primerane docenený a docenený. Nech je týchto pár riadkov dôkazom, že Komárno na neho nezabudlo a v našej pamäti žije a natrvalo zakotvil v našom vedomí.
Milý Mikuláš Jožko Mituch, ďakujeme Ti aj touto spomienkou za všetko, čo si v oblasti kultúry pre nás a naše Komárno vykonal.
P.S. Len tak mimochodom: nezaslúžil by si tento skvelý človek uznanie post humus aj tým, že by sa podľa neho pomenovala niektorá kultúrna ustanovizeň v Komárne?
TEXT: John Brady
