Do Komárna prinesie Majstrovstvá Európy

O úspechoch Latinha v rámci bojového umenia Capoeiry sme už neraz písali. Mladý Komárňan sa do svojej záľuby zahryzol natoľko, že sa stala jeho živobytím. Patrí k najlepším v Európe a svoje umenie rozdáva nielen v Komárne, ale aj v ďalších mestách a mestečkách na Slovensku a v Maďarsku. Po úspešných akciách, ako boli semináre, či majstrovstvá Slovenska, dostal učiteľ Latinho za úlohu organizáciu majstrovstiev Európy. Uskutočnia sa 8. – 10. novembra.

O dva mesiace by sa mali v Komárne zísť najlepší európski capoeiristi.
Mám plnú hlavu majstrovstiev a organizácie. Dávam do toho všetku energiu. Mestre Paçoca chcel, aby boli ME v Českej republike, no tam boli tri posledné. Sú tam vyspelí capoeiristi, čo dokázali na minuloročných majstrovstvách.
Prvý bol Španiel z inej cepoeiristickej skupiny, druhý bol Robocop, tretí Big Baby, štvrtý som bol ja. Traja z Vém Camará Capoeira. Vo výberovom konaní sa hlasovalo a zaujali ich akcie, ktoré som už organizoval. Či už Batizada, Majstrovstvá Slovenska, alebo semináre. Vidia vo mne potenciál a veria mi. Je to veľká akcia a veľká zodpovednosť.

Ako to bude počas toho víkendu vyzerať?
Najprv bude seminár, ktorý bude predpríprava na majstrovstvá. V sobotu budú po tréningoch prvé eliminácie, z ktorých postúpi najlepších osem. Tie ale ešte nebudú také verejné, lebo ide o zdĺhavú časť turnaja a diváci by sa mohli nudiť. V nedeľu chcem zorganizovať veľkú prezentáciu Capoeiry  bol by som rád, keby pán primátor prišiel otvoriť záverečné kolá. Otvoríme tri kategórie- začiatočníci, stredne pokročilí a profesionáli. A na tých sa ľudia vždy najviac tešia. Program som robil včera, opravoval som ho asi stokrát, pretože nechcem aby sa ľudia nudili. Nech je to pre nich zážitok.

Mená si vyberá každý capoeirista sám?
Meno dá každému jeho mestre. Je to podľa nejakej situácie, alebo príhody z minulosti. Niečo, čo toho človeka vystihuje.

Prečo si ty Latinho?
Latinhovia v Amerike. To sú takí tí – poviem to tak škaredo – tmavší, ako keby cigáni. Ale v dobrom slova zmysle. Takí dobrí cigáni (smiech).
Vráťme sa k majstrovstvám. Akých účastníkov očakávaš?
Chcel by som, aby prišlo veľa capoeiristov z rôznych krajín. Aby to nebolo len tak, že prídu zo štyroch okolitých štátov, aj keď už to sa by sa dalo nazvať majstrovstvami Európy. Chcem pozvať ľudí z Portugalska, Grécka, Veľkej Británie, Španielska, Holandska a veľa ďalších krajín. Ideálne by bolo, keby z každej prišli aspoň piati-šiesti súťažiaci.

Zúčastníš sa majstrovstiev súťažne aj ty?
Samozrejme, aj keď asi budem psychicky vyčerpaný z organizácie. Minulý rok som bol štvrtý. Podarilo sa mi predbehnúť aj niektorých profesorov a inštruktorov. Uvidíme, ako to pôjde tento rok.

Kto hodnotí capoeiristov na takýchto podujatiach?
Porota. Chcem pozvať brazílskych profesorov, ktorí ale trénujú tu v Európe. Je to aj oveľa lacnejšie, najmä čo sa leteniek týka. Oni by mali počas víkendu viesť aj seminár a potom rozhodovať na samotnom turnaji. Každý z nich boduje iný aspekt. Napríklad techniku, aby bola čistá hra. Pretože nejde o to, aby sa tam dvaja dokopali, ale aby to bola hra zaujímavá pre diváka a aj z pohľadu hodnotenia.

Čo sa stane, ak sa náhodou zrazia?
Ak jeden nasadí kop z otočky a druhý spraví v tom momente nejaký nešťastný pohyb dopredu?
Už sa stalo, že musela jedného z dvoch brať sanitka, ale to je zriedkavé. Ak by došlo k takému kontaktu, že by nevedel jeden pokračovať, obaja budú diskvalifikovaní. Hra musí mať svoje pravidlá. My pokročilí to už vieme lepšie načasovať. Aj inštinkt už funguje v týchto situáciách lepšie. Veľa začiatočníkov ale kope tak, že nevie kam kopne. Snažíme sa ich učiť, aby to kontrolovali. Niekedy musia zabrániť kontaktu a v posledných zlomkoch sekundy tú nohu stiahnuť, alebo pokrčiť. Patrí to k tomu, samozrejme budeme mať aj lekársky dozor.

Prečo máš potom chuť na MMA?
Capoeira je také bezkontaktné bojové umenie a v MMA ide o to, zložiť súpera.
Chcel by som si spraviť dobré meno vo svete bojových športov. Teraz je v móde ich chodiť trénovať, ale akonáhle sa dostanú ľudia na vyššiu úroveň a idú sparingy, už sa to preriedi, lebo sa boja ísť do reálnych súbojov. A samozrejme pozdvihnúť ešte vyššie povedomie o Capoeire. Nebudem tam síce robiť pravú Capoeiru, ale nejaké prvky určite využijem. Momentálne mám ale plnú hlavu Majstrovstiev Európy a potom chcem zorganizovať páskovanie vo februári. Uvidíme, či sa mi to všetko podarí.

Organizoval si už viacero akcií, nastali situácie, z ktorých si sa poučil?
Áno, napríklad som chcel robiť veľa vecí naraz. Alebo pozvaní Brazílčania a ich odlišné vnímanie času. Povedia ti o druhej a ideme o tretej. Aj na prvom páskovaní sme mali meškanie asi hodinu. Tiež, čo sa týka samotných pozvaných. Stalo sa, že prišiel profesor, dostal najesť, prespal, honorár sme mu dali a nič neukázal, nič nerobil, nič nenaučil. Pozývať takých nechcem. Zistil som tiež, že čím viac ľudí príde, tak tým rôznoodejšie požiadavky majú. Nejde každému vyhovieť. Najmä čo sa súťaže detí týka. Najhoršie, čo môže byť, sú nespokojní rodičia. Prečo moje dieťa nepostúpilo? Prečo má len toľko bodov? Ale to k tomu patrí. Capoeiru vedia hodnotiť práve tí učitelia. Rodič vidí, že jeho dieťa vie spraviť mlynské kolo bez rúk, ale ten druhý je viac capoeirista, má čistejšiu techniku, je väčší bojovník.

Ako si sa dostal ku Capoeire?
To bolo v roku 2002. Kamarát videl film Majster neznámeho boja, film venovaný Capoeire. Zohnali sme si horko-ťažko kazetu a denne sme  ju videli tak päťkrát. Začali sme hľadať informácie na internete, ale rôzne skupiny mali rôzne techniky a veľa vecí sme sa naučili nesprávne. Najbližší klub bol vtedy v Bratislave a pozvali sme ich do Komárna, zaplatili im benzín. Prišli a dali nám hodinový tréning. Od tej doby sme chodili na ich tréningy aspoň raz týždenne. Tam sme sa zoznámili s Paoçom a on rozbehol Vém Camará Capoeira.

Vyriešil si hlavolam, či je to viac bojové umenie, alebo tanec?
Veľa ľudí si v Capoeire nájde niečo. Sú takí, ktorí nie sú dobrí v bojových prvkoch, ale sú skvelí hudobníci a speváci, vymýšľajú pesničky. Ďalší vynikajú v akrobacii. Každý si tam proste nájde niečo, v čom je výnimočný. Pre mňa je Capoeira životný štýl a dá sa povedať, že z nej žijem. Nebudem klamať, že z toho nič nemám. Je to môj job, je to moje živobytie. Snažím sa robiť tréningy a akcie tak, aby som z toho mal financie ja, aby som mohol aj do klubu investovať, aby deti zdravo trénovali, rodičia boli spokojní a sponzori tiež. Inú prácu si hľadať nebudem, radšej budem makať na tom, aby som Capoeiru u nás posunul ďalej. Môžem si povedať, že mám šťastie.

S Graduadom Latinhom sa rozprával Tomáš Kottra. Rozhovor ste si mohli prečítať v septembrovom čísle mesačníka Ahoj Komárno.