Folklór žije

V každom V Dome Matice slovenskej sa chystajú na dvojitú oslavu vianočných sviatkov i narodenín. Zatiaľ čo mladší, folklórom inšpirovaný súbor Slovenskí rebeli má päť rokov, divadelný súbor Dramaťák už trinásť. Oba pritom fungujú paralelne a viacero mladých ľudí sa je súčasťou oboch.

Vystúpenia, aké tieto dva súbory v minulosti nacvičili, by si pred vyše desaťročím vedel režisér a zakladateľ Dramaťáku Jozef Černek len ťažko predstaviť.
Dnes sa spolu s Dramaťákom chystá na derniéru veľmi úspešného muzikálu Sen noci svätojánskej (23. decembra), ale aj na „rebelské“ predstavenie Na rováš (17. decembra). Oba s vianočnou príchuťou.

• Čoskoro odohráte posledné predstavenie vášho druhého spracovania muzikálu Sen noci svätojánskej. Často o ňom počuť, že je váš najúspešnejší.
  Sen noci Svätojánskej je najúspešnejší pokiaľ ide o počet repríz, teda v tej najjednoduchšie zmerateľnej disciplíne.
• Ako sa to podarilo?
  Je to aj tom, aká partia ľudí sa pri projekte stretne. Či vlastne vieme ‚hrať toľko o koľko repríz je záujem. V oboch spracovaniach tohoto muzikálu sme mali to šťastie, že sme vždy našli spôsob ako hrať. Žiaľ, stále som sa nenaučil trochu kalkulovať pri výbere obsadenia aj s tým, či budú mať herci možnosť dielo odohrať aj neskôr, povedzme rok, dva. Ak by to šlo, tak Skrotenie, Snehulienku, ale aj Čaj o piatej (ďalšie muzikály, ktoré Dramaťák hral, pozn. redakcie) hráme dodnes a každé dva týždne. Robíme to však hlavne ako našu zábavu, aby pomer toho, čo treba tomu obetovať a toho, čo to prináša, bol prijateľný. Každé naše dielko je v istom zmysle obrovským víťazstvom. A každé v sebe nesie obrovskú dávku prekonávania samého seba. To, že sme jediní, kto robí podobné projekty v takomto rozsahu, nie je len náhoda.
• Ktorý projekt Dramaťáku je výnimočný pre teba?
  Pre mňa bude najvýraznejším úspechom už zrejme navždy muzikál Romeo a Júlia. Ak by som presne vedel, do čoho ideme, nikdy by sme sa k premiére nedopracovali. A to, že sme mali odvahu ísť do ďalších projektov, je len vďaka tomu, že raz to už vyšlo.
• Postupne sa teda učíte ako to robiť.
  Áno, ale nie vždy to vychádza. Aj teraz pripravujeme nový projekt a ja som chcel byť strašne profesionálny a férový k rodičom, tak som im vopred rozpísal harmonogram skúšok. Od prvého nácviku, cez fotenie, nahrávky v štúdiu až po premiéru. Výsledkom bolo, že viac ako polovica z nich povedala, že do toho nejde, že to sa nedá. A pritom som len okopíroval harmonogram predchádzajúceho projektu a dokonca ubral asi 20% skúšok. Vtedy však tento rozvrh vopred nepoznali, preto ho dali bez problémov.
• Mal Dramaťák aj iné úspechy, nemerateľné, niečo čo už nikdy nič neprekoná, i keby ste šli hrať na Broadway?
  Tých úspechov je strašne veľa. Ono zas nie je veľký rozdiel medzi Broadway a nami. Možno v marketingu. Broadway pozná celý západný svet, naša sláva končí za tabuľou Hurbanova. Avšak výkon, ktorý je nutné podať, je veľmi podobný. Kým na dosky v Broadway sa postavia len ozaj Bohom obdarení ľudia, u nás sú to často ľudia, čo dokázali to najťažšie – prekonať samých seba. Predstavte si človeka, ktorému tréma spútava ruky, nohy, ústa, nikdy nerobil väčší pohyb ako dlhší status na Facebooku. A po roku tréningu odtancuje a odspieva naživo pred svojimi spolužiakmi. Je to možno aj ťažšie ako výkon herca v národnom divadle.
• Keď si šiel pred veľa rokmi na prijímačky na VŠMU, mal si zrejme ambíciu ako herec behať po slovenských, či dokonca svetových doskách. Sú v tebe ešte takéto ambície, ísť niekam von z Komárna? I keď už asi nie ako herec.
  Fu, no, to bolo v časoch, keď som asi úplne presne nevedel, čo vlastne chcem. Dnes je ten pohľad už trošku rozvážnejší, čo je možno aj škoda. Moje osobné ambície takéto nie sú. Dnes už viem, že mám svoje limity a že porota vtedy rozhodla správne. Ale trvalo pár rokov, kým som im to odpustil (smiech).
• Má projekt Dramaťáku na to, aby sa dostal na tie slávne slovenské dosky, aby sa z neho stal celoslovensky známy fenomén?
  Dramaťák je niečo iné, aj ako celok, aj pokiaľ hovoríme o jednotlivcoch. Vlastne väčšina ľudí tam ma výrazne prekonáva v hereckom talente. Ja ho len viem usmerniť a niečo z neho postaviť. Máme tam niekoľko ľudí, ktorých by rozhodne svet mal poznať a sú ozajstným unikátom. Majú naozajstný dar a čo je ešte dôležitejšie, majú v sebe aj tie ďalšie dve nevyhnutné veci, ktoré musíte mať – pokoru a snahu pracovať na sebe. Bez toho to nejde. A či by mal byť Dramaťák fenoménom? On asi aj je a možno by mal byť aj viac, ale je dobre, že nie je.
• Prečo?
  Je o nás veľký záujem a my už dnes nemôžeme hrať toľko predstavení a toľko cestovať, aby sme boli všade, kde nás chcú. Ak by sme brali všetky ponuky, vlastne by sme nič iné nerobili a tým by sme si strašne ublížili. Je to predsa len voľnočasová aktivita a prioritou pre tých ľudí by naozaj malo byť – a našťastie stále je – vzdelanie. Dramaťák by nemal problém cestovať a ročne odohrať sto predstavení. Problém by ale nastal potom. Čo by tí ľudia robili neskôr v dospelosti? Ak by sme boli partia len dospelých ľudí a rozhodneme sa, áno, poďme z tohto žiť a toto budeme robiť, tak by sme dokázali to, čo napríklad Radošinské naivné divadlo alebo divadlo Járy Cimrmana. Avšak Dramaťák vznikol ako voľnočasová aktivita popri vzdelávaní a to musíme mať pred očami stále.
• Projekt Rebelov má – zdá sa – značne strmejšie stúpanie. Zo zopár „pubertiakov“ sú dnes desiatky umelcov, a to má len päť rokov. V čom tkvie úspech tohto súboru?
  Vždy je to hlavne o ľuďoch. Tu sa stretli výnimočné osobnosti, ktoré majú radi to, čo robia a čo je ešte oveľa dôležitejšie, majú sa radi navzájom. To je celé tajomstvo úspechu. Folklór je predovšetkým o priateľstve, o pocite, že niekto zdieľa vaše hodnoty. Že niekto bude pri vás, keď sa smejete, ale podrží vás za ruku, aj keď plačete. Ľudia v súbore o sebe vedia všetko a sú si obrovskou oporou. Myslím si, že to je hlavný dôvod ich úspechu. Dôležité je však aj to, že tu sa narába s vecami, ktoré prežili generácie. Napríklad piesne vznikali v momentoch, ktoréboli kľúčové pre život našich predkov. A to im dalo takú silu, že prežili našich prarodičov a prežijú aj nás.
• Čím sú iní ľudia z Rebelov?
  Rebeli majú svoj základ v Dramaťáku, nemajú problém priniesť na javisko aj iné veci ako len ľudové tance a piesne. Ukazujú ľuďom aj rôzne obrady a rituály, ako prijatie dieťaťa do rodiny, posmrtné úkony, obrady spojenia ľudí predtým ako vznikol sobáš, zaklínanie, čarovanie a podobne. Tiež sa snažíme ukázať, že aj humor patrí do našej ľudovej výbavy a neberieme sa tak smrteľne vážne. Zaujímaví sme aj váhovým a vekovým rozsahom. Súbor má členov od 12 do 70 rokov a od 35 do 140 kíl (smiech).
• Na prelome tisícročí to vyzeralo tak, že mladá generácia Slovákov nebude mať zmysel pre folklór, že decká mávnu rukou a povedia si, že to nie je moderné, nie je to „cool“, tak to robiť nebudú.
  Folklór bol, je a asi aj bude vždy na hrane toho umeleckého záujmu. Zaujímavé ale je, že je to práve hrana noža, ktorá je najdôležitejšia, ak ideme s nožom rezať. Presne tak je to aj s folklórom, je akoby na okraji, ale zasahuje do všetkého. Každý tanec má svoj pôvod práve vo folklóre. Tak ako tango, tak aj rap, je len dnešným pokračovaním ľudovej zábavy či skôr nevyhnutnosti z ulice. Treba však povedať, že my sme dnes svedkami obrovskej vlny záujmu o folklór. Je to vidieť aj na festivaloch, ale aj na úspechu folklórnych show v televízii a na internete.
• Čím to je?
  Je to zrejme aj vďaka Európskej únii. Tým, že tu vzniká čosi ako superštát, ktorý má snahu unifikovať. Ľudia majú pocit, že by sa mali kamsi a k čomusi prihlásiť. A to je dobre, je dôležité nezabudnúť na odkaz našich otcov a starých materí. Aj to, čo dnes žijeme, si určite zaslúži, aby bolo vypočuté našimi pravnukmi, práve preto by sme sa aj my mali vedieť obzrieťa poznať to, čo nám tu zanechali starí rodičia. Zvlášť, ak je to tak hodnotné ako v prípade Slovákov.
• Je ten náš slovenský folklór hodnotný?
  Bez akejkoľvek nadsádzky môžem povedať, že patrí k tým najvýraznejším na svete. Na ktoromkoľvek svetovom festivale sa objavia Slováci v krojoch s husľami a basou, okamžite dominujú. Aj my, keď sme boli s Rebelmi povedzme v Holandsku, naša hudba mala najviac práce, naše tance najviac dominovali.
• Ako reagujú na folklór dnešní pubertiaci?
  Nuž, toto sa nemení. Niekto ho obdivuje, niekto zaznáva a niekto ignoruje. Každý človek je iný a v tom je ten svet tak krásny. Nemôžu všetci folklór milovať, rovnako tak ako nemôžu všetci obdivovať futbalistov.
• Majú národné či lokálne tradície a zvyky vôbec u nás budúcnosť? Čepčenie na svadbe vidieť málokedy, pálenie Moreny len ako turistickú atrakciu.
  Určite majú a práve dnes oveľa väčšiu ako to vyzeralo povedzme pred 20 rokmi. Tu treba vedieť, že nemožno čakať v bežnom živote také veci ako čepčenie, pálenie Moreny, rezanie čerešňových halúzok, pochovávanie basy alebo prijatie mládenca. A to je v poriadku. Na to sú tu etnológovia a folklórne súbory, aby to uchovali pre nasledujúcu generáciu. My sa o to užpostaráme. Dôležité je, aby si ľudia uvedomili a zachovali ten živý folklór v nás.
• Živý folklór?
  Napríklad Vianoce a vianočné obrady. Každý z nás sa tu podieľa na istých rodinných obradoch. Veď si len uvedomme, čo očakávame, že sa bude počas sviatkov diať? Kto čo navarí, kto prvý rozbaľuje darčeky, kedy a čo sa položí na stôl. To všetko je folklór, a veľmi dôležitý! Ak je u vás zvykom, že 26. idete pozrieť babkiných, tak choďte. Nebráňte sa tomu. Ak je to otec, kto si prvý naberá, tak to tak treba robiť. Uvedomte si, že raz vy budete tá starká, ktorá bude netrpezlivo vyzerať 26. decembra, kedy vnúčence už prídu. To, že prežilo to, čo si prenášame z generácie na generáciu, má svoj dôvod. To nás totiž robí ľuďmi a dáva zvláštny zmysel a esprit nášmu životu. Inak by sme boli len bezduché bytosti idúce z bodu A do bodu B. To, že nepálime Morenu je v úplnom poriadku. To, že nie každý folklór miluje, tiež. Ak by sme sa ale všetci úplne vykašlali na odkaz našich predkov, to by naozaj problém bol. Našťastie sa to nedeje a naši Rebeli a ich úspech je toho jasným dôkazom.

Vianočné predstavenia Rebelov i Dramaťáku

Kto by bol veril, že Rebeli sa dožijú piatich rokov takého úspechu a študentský Dramaťák bude pomaly starnúť k pätnástke, s viacerými veľkolepými muzikálmi za opaskom?

Zo štrnástich tínedžerov, ktorí chceli hrať divadlo, je dnes vyše päťdesiat hudobníkov a tanečníkov vo folklórnom súbore Rebeli, ďalšie desiatky mladých ľudí sa podieľajú na vystúpeniach divadelného súboru Dramaťák. A oba tieto súbory si do predvianočného času pripravili poriadny darček pre divákov!

Sen noci svätojánskej je veľmi úspešný muzikál, ktorý Dramaťák premiéroval ešte v roku 2008. Po ďalších predstaveniach ho ďalšia generácia študentov spolu s Jozefom Černekom oprášila v roku 2015. „Často nám však diváci hovorili, že by na predstavenie chceli vziaťaj tú časť rodiny, ktorá odcestovala za prácou či štúdiom preč z Komárna. A to je náročnejšie. Preto sme sa rozhodli, že skúsime predstavenie zahrať naozaj v netradičnom čase – 23. decembra podvečer. To by už snáď mal byť doma naozaj každý,“informuje Jana Pipíšková z Matice slovenskej s tým, že pôjde v tomto prípade o derniéru, teda poslednú reprízu tohto diela.

Od predvianočného zhonu si môžete oddýchnuť aj vďaka Slovenským rebelom. Tí si na pondelok 17. decembra pripravili folklórne predstavenie Na rováš! V ňom približuje hravým spôsobom tradície nášho národa. Rebeli predstavia úplne nový hudobno-spevácky program a dokonca odpremiérujú aj tri úplne nové a mimoriadne náročné tance.

Máte sa načo tešiť. Vstupenky na obe akcie si môžete rezervovať na tel. čísle 0905 466 107