Kritika do vlastných radov? Smrteľný hriech!
Som známa tým, že veci hovorím síce pri všetkej slušnosti, ale na rovinu.
A to aj vtedy, ak som sama urobila chybu väčšinou nemám problém priznať si ju. A tak sa mi občas pritrafí aj kritika do vlastných radov – zrakovo postihnutých. Budem, ak dovolíte, používať výraz „zrakáčov“.
To, že kritizujem zrakáčsku apatiu a neochotu riešiť veci sami za seba ešte ale neznamená, že sa sama na tých, ktorých kritizujem, aj sama „vykašlem“. Poviem to im priamo do očí, ale tam, kde treba „zabojovať“ tak aj urobím. Za seba rovnako, ako za toho, kto možno nemá odvahu, alebo je pre neho pohodlnejšie, keď za neho hovoria iní.
Kritika vlastných sa nevypláca. Aj keď veľa ľudí vám povie – mala si pravdu, ale nemusela si tak priamo. No čo už, nie som diplomat …
