Marián Dragúň sa chce dostať na olympiádu – Rozhovor s talentovaným komárňanským plavcom

Stretnutie na rozhovor sme si dohodli, kde inde ako v plavárni. Predstavili sme sa jeden druhému a  Marián hneď začal. „Tento chalan Alex je veľmi šikovný. Máme tu aj jednu mladú babu, bude z nej niečo. Napíš niečo aj o nich.“ Hneď som vedel, že pred sebou mám úprimného a dobrého chalana, Mariána Dragúňa, plavca, o ktorom veľmi dúfam, že budeme ešte veľa počuť.

Predstav sa nám, kto je Marián Dragúň?

Mám 28 rokov, vyštudoval som priemyslovku v Komárne. V  siedmich som sa naučil plávať, ale plávaniu som sa začal venovať v 10-tich rokoch. Keďže všetok svoj čas venujem plávaniu, na svoju vlastnú rodinu si ešte budem musieť počkať.

Na poslednej súťaži ti chýbalo pár stotín, aby si sa kvalifikoval na Majstrovstvá Európy (ME). Ako si sa cítil, keď si zistil, že ti to uniklo o taký malý kúsok?

Chýbali mi 4 desatiny na ME, čo sa budú konať v Glasgowe. Vôbec som to neriešil, ešte som sa na to nesústredil. Som v objemovej fáze tréningu, takže som to ani neplánoval. V objemovej fáze sa ide na vytrvalosť, na rýchlosť sa pôjde až v ďalšej fáze.

Takmer každý mesiac máš súťaže. Ako to stíhaš financovať?

Je to veľmi náročné. Bez finančnej pomoci rodiny by nebolo možné plávať na profesionálnej úrovni.  Asi 2-3 roky si ranné tréningy musíme platiť sami. Mesačne je len to 240,-€. Ročne sa pohybujeme so sústredeniami a s komplet vybavením cez 20-tisíc euro.

Čo je tvojim cieľom?

Jedným z mojich cieľov bolo sa dostať do Slovenskej reprezentácie, čo sa mi aj podarilo. V Apríly ideme  spolu na preteky do Stockholmu.  Momentálne si dávam postupné ciele, chcel by som sa dostať na ME a mojim vysnívaným cieľom je olympiáda.

Ako vyzerá tvoj deň?

O 4:50 vstávam, dám si 2-3 vajíčka, alebo ovsenú kašu. 5:40 som na plavárni, do 6:15 sa rozcvičujeme, potom ideme do vody na 2 hodiny. Po tréningu si doma  ešte dám stretching, obed a o 2 som tu zasa. Absolvujem ďalší tréning + posilňovňu. Domov sa dostanem až okolo 7 večer. 

Máš nejakú diétu?

Zjem všetko, ale snažím sa nejesť polotovary, fastfoody, nepijem sladené nápoje a vyvarujem sa sladkostiam (smiech) . Ale inak ani nie.

Iné koníčky?

Veľa volného  času mi neostáva, ale rád čítam a chodím behať.

Obľubené jedlo?

Mamine rezne.

Porozprával som sa aj s Mariánovým trénerom Michalom Knihárom.

Povedz niečo o Mariánovi?

Je to dobrý chalan, dobrý plavec a makač. Musím priznať, že momentálne on „ťahá“ mňa, že trénujme, makajme.

Ako ho motivuješ, keďže problémov máte dosť a žiadny šport, ktorý sa robí profesionálne nie je ľahké ťahať bez peňazí?

To je veľmi dobrá otázka. Keby sme nemilovali plávanie, ten šport, tak by sme to nerobili. Každé ráno, keď vstávam na to myslím, že raz s Mariánom budem stáť na olympiáde. To je naša motivácia. Je to ťažké, mám veľakrát pocit, že nám kladú polená pod nohy, ale ideme ďalej.

Po dokončení rozhovoru som rozmýšľal. Keby Marián nemal úspešného otca, asi ťažko by mohol trénovať, robiť to, čo ho baví a dosahovať také skvelé úspechy. Keby jeho tréner Michal, nemal také srdce k plávaniu, už dávno by pod ťarchou problémov, hodil uterák a vykašľal sa na to. Vyrastá nám olympionik, ktorý dúfam bude reprezentovať Slovensko a aj naše mesto. Teším sa, že existujú takýto ľudia, neteším sa, že existujú aj takí, ktorí si snahu týchto dvoch ľudí nevážia, alebo neuvedomujú.

Marek Mihály,

fotky: komaromonline.sk