Noc v ZŠ Rozmarínová v Komárne

Ani vy nemáte radi dvojky? Druhé miesto na súťaži, dvojka z ľahkej písomky a druhé pokračovanie celovečerného filmu (jednotka je vždy najlepšia)… Viem vám však povedať mená 49 žiakov, ktorí si dvojku obľúbili…

V noci zo 4. apríla na 5. apríla sa v ZŠ Rozmarínová konal 2. ročník Noci s Andersenom. Veľkolepý medzinárodný projekt oslávil na Slovensku 9. rok, ale nocovalo sa aj v Austrálii, v Afrike, či v USA a zopár „spacích miest“ sa našlo i vo väčších európskych mestách (Kodaň, Londýn i Madrid). Vychádzajúc z vlaňajšieho úspechu sme už v októbri vedeli, že aj v tomto školskom roku sa bude nocovať v našej škole. Nie je to však také jednoduché dostať sa na noc do školy. O tom, kto bude patriť medzi účastníkov Noci s Andersenom rozhodlo zopár náročných úloh, ktoré museli žiaci 2. – 7. ročníka mesačne plniť.

Prioritou bolo čítanie, tento raz detektívok, keďže sa noc niesla v znamení pátrania. No museli individuálne plniť aj množstvo iných úloh – tvoriť príbehy, kresliť, či učiť sa naspamäť básne. Ani toto nebolo prekážkou pre 49 žiakov, ktorí po splnení všetkých úloh prišli v piatok na 18:00 hodinu do školy. Dnu mohli vojsť len po policajnej previerke a preverení odtlačkov prstov. Nemohli sme predsa pustiť žiadneho zločinca, keďže sme počas noci museli nájsť poklad školy, ktorý niekde zmizol. Mladí „pátrači“ postupovali podľa tajuplných indícií.

Prvá zaviedla každý z piatich tímov do mesta k soche známej osobnosti, kde ich už čakala ďalšia indícia – nájsť miesto v Komárne, na ktorom sa stretáva niekoľko kultúr. Potom ako nádejní agenti zistili, že zraz je na Nádvorí Európy, mali ďalšiu povinnosť – odfotiť sa na určenom mieste. Po návrate do školy nasledovalo pátranie na internete – každý tím musel získať čo najviac informácií o osobnosti, ktorej sochu v meste navštívil. Všetky informácie boli kľúčové k nájdeniu pokladu školy.

Pátranie mali navyše sťažené nedostatkom svetla, keďže v tmavých školských chodbách aj na stanovištiach si mohli svietiť len baterkami. Aby mohli zistiť, kde sa poklad nachádza, museli zdolať 5 kľúčových stanovíšť. Na jednotlivých stanovištiach si cibrili schopnosti detektíva. Vyrábali pomôcky detektíva, identifikovali páchateľa, dešifrovali tajné kódy a precvičili si fungovanie všetkých svojich zmyslov.

Po úspešnom zvládnutí úloh na každom stanovišti dostali zalepenú obálku s jedným slovom. Práve 5 obálok so slovami im naznačilo, že stratený poklad sa nachádza v priestoroch pod jedálňou – v priestoroch, o ktorých mnoho žiakov ani nevedelo, že existujú. Je to miesto, ktoré je strašidelné aj za denného svetla, nebolo však cesty späť. Tímy postupne vstupovali do tmavej miestnosti s rôznymi strašidelnými zákutiami a nečakanými bytosťami. Museli predkladať dôkazy, ktoré zachytili, reprodukovať svoje zistenia o osobnostiach, ktorých sochy navštívili a prekonať zopár ďalších prekážok, no predovšetkým svoj strach. V najtmavšom zákutí našli ukrytý poklad školy. Po strastiplnej ceste korunovanej týmto veľkým úspechom, úspešní detektívi len pár minút pred polnocou vypustili na školskom dvore lampión šťastia, ktorý bol signálom toho, že sa poklad školy našiel. Ťažko sa zaspávalo s toľkými zážitkami, no k zaslúženému spánku nás priviedla čarovná Andersenova rozprávka.

Ktovie, čo sa našim mladým detektívom snívalo. Vieme však jedno – učitelia boli nesmierne hrdí na všetkých „agentov“, „pátračov“ či „detektívov“, ktorí možno ani nevedia, že na Slovensku sa podobne nocovalo v 221 školách či školských knižniciach a tak sa stali súčasťou približne 9 tisícok slovenských detí a 80 tisícok detí po celom svete, ktoré mali možnosť prežiť takúto vzrušujúcu noc. A tá naša akčná, veru, stála zato…

(Mgr. Lívia Markovicsová)