O peniazoch a tak…
Je to vlastne večná téma. Šíri sa svetom od nepamäti. Povedal by som s dávkou sarkazmu, že to je téma pre každého na každý deň. Kto by sa už hneď po prebudení nestretol s týmto pojmom? Na ceste do školy, do práce, v práci i cestou domov, do „oázy“ pokoja a mieru. Čaká ho tu rodinka na čele s usmievavou manželkou, ktorá už absolvovala vysokú školu žien v neďalekej cukrárni. Tak teda téma dňa: PENIAZE!
Nie je cieľom týchto riadkov vracať sa do histórie vzniku a vývoja platidiel. Vieme, ako sa platilo v ranom stredoveku a vieme tiež, čím sa platí dnes. Nezostáva nám teda iné, ako pouvažovať spolu nad tým, či sú a prečo dôležité peniaze. Mnohí tvrdia, že v živote tvoria hierarchiu hodnôt iné, skôr vyššie hodnoty ako sú zdravie, šťastie, láska, porozumenie, kultúra, umenie, filantropia, … a mohli by sme pokračovať. Iste, dá sa s týmto názorom súhlasiť, ale je to iba jeden názor z viacerých. Iní tvrdia, že peniaze sú v tejto civilizácii dominantné, že bez nich ti je nanič aj zdravie, aj šťastie…et cetera. Na jeho nedostatok, často chronický sa sťažuje skoro každý, či je to dôchodca, sudcovia, poslanci takí aj onakí, lekári, policajti a mohol by som menovať ďalej, keby bolo viac priestoru a času.
Nie som žiadny mizantrop a lakomec, aby som odsudzoval tých, ktorí majú viac a ktorých imanie sa blíži k bohatstvu, alebo ho už dosiahli. Nedávno sa sťažoval môj priateľ, ktorý sa stal lekárom proti svojej vôli hovoriac: „Keď som sa už na túto dráhu dal, tak by som si hádam zaslúžil aj viac!“ Pravdaže, ale to by mohol povedať vlastne každý. Nie som žiadny pán z „Prasiatkova“, takže ja o sebe tvrdím to isté. A tisícky Komárňanov spolu so mnou. V tejto súvislosti som si spomenul na múdrosť: „Lepšie je byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný.“ To je teda fakt pravda. Ale kde je pes zakopaný? Problém je v tom, že spomínaný stav nie je ľahko dostupný a väčšine ľudstva je z akejsi vyššej vôli odopretý. Taký je už život náš, na tejto planéte.
Ja osobne by som chcel byť v otázkach peňazí a bohatstva tak niekde uprostred. Netúžim a ani v mladosti som netúžil po nejakom luxuse, vilách, drahých autách a pod. Vyrastal som, ako väčšina mojich rovesníkov, v skromnosti, nehladovali sme, rodičia pracovali a to nám stačilo. Možno, že ak by som teraz bol mladý, nestačilo by mi to. Ktovie. Preto neodsudzujem ani bohatých ľudí, ani ich životný štýl, ak toto bohatstvo dosiahli vlastnými a čestnými prostriedkami, umom a inteligenciou. Lenže ukážte mi, kde sú, rád by som sa poučil a odovzdal tieto múdrosti ďalej. Poobzerajte sa okolo seba, určite takých nájdete. Nebude ich príliš veľa, ale ja verím, že aj v Komárne sú.
Môj starý priateľ mi zvykol hovoriť: „Radšej do väznice ako do nemocnice.“ Môžbyť, má pravdu. Z väznice sa po rokoch určite dostane, ale z nemocnice?! Takže veľa optimizmu v ceste za zháňaním šťastia, zdravia, lásky. Z nemocnice sa možno dostanete skôr ako z väznice. Dobro došli!
John Brady
