Obnovila sa veža radnice
Počas jesenného obdobia dostala veža – príbytok komárňanského husára – nový zovňajšok. Oprava bola potrebná už aj z toho hľadiska, že situácia naokolo bola životu nebezpečná, nakoľko opadávala omietka.
Oprava začala na hornej časti pred dvoma mesiacmi, ktorá sa vzťahovala aj na dekoráciu na vrchu fasády vedľa veže. Na obidvoch častiach už boli také poškodenia, kvôli ktorým opadávali na ulicu menšie kúsky.
Túto obnovu realizoval Tibor Csizmadia, špeciálny odborník na výškové práce, ktorý tieto opravy vykonával veľakrát rôznymi úžasnými akrobatickými kúskami.
Hlavné námestie Komárna, Námestie generála Klapku – podľa Mihálya Máczu
Hlavné námestie Komárna, dnešné Námestie generála Klapku vzniklo v druhej polovici 17. storočia po zbúraní stredovekého hlavného námestia s radnicou v blízkosti Starej pevnosti v súvislosti s výstavbou Novej pevnosti. Dnešné námestie sa vytvorilo na mieste jazierka, ktoré ostalo v hlbšej časti vodnej priekopy predtým chrániacej hradby stredovekého mesta. Na mieste vyschnutého jazierka vzniklo trhovisko. Na jeho severnej strane už koncom 17. storočia stál dom používaný na zasadnutia mestskej rady. V roku 1725 bol prestavaný a zastrešený škridlami. Po veľkých škodách spôsobených zemetrasením v roku 1763 bol v roku 1766 obnovený a v nasledujúcom roku doplnený o požiarnu strážnu vežu s medeným zastrešením, na vrchole ktorej umiestnili symbol Habsburgskej monarchie, dvojhlavého orla z plechu. Po požiari v roku 1848 budovu opäť zrenovovali, ale už ju bolo nutné zväčšiť, preto v roku 1875 ju o poschodie nadstavali a dostala novú strážnu vežu, čím vznikla radnica v podobe, v akej ju poznáme dnes. Túto prestavbu pripomína letopočet z rímskych číslic pod vežou. Budova aj v súčasnosti slúži ako sídlo mestského úradu. V okne jej veže sa od silvestra 1999 medzi 10 – 16. hodinou v dvojhodinových intervaloch objavuje postava husára z rokov 1848/49 a zaznieva Klapkov pochod, ktorý skomponoval dirigent hudby miestnej posádky Béni Egressy po poslednej víťaznej bitke obrancov pevnosti v auguste 1849.