Na Rozmarínke o Nepále…

Vždy sa nájde niekto, kto pomoc potrebuje a takmer vždy sa nájde niekto iný, kto tú pomoc poskytne – takto by to mohlo fungovať v ideálnom svete. Keďže strojcami vlastného šťastia sme my sami, takýto ideálny svet by nemusel byť len utópiou…
Žiaci na Rozmarínke majú už dlhoročné skúsenosti s poskytovaním pomoci pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú. Týždeň modrého gombíka, ktorý už tradične 11 rokov organizuje Unicef uprostred mája, nie je len o tom, že si nakreslíme zopár obrázkov na výtvarnej výchove. Je to celoslovenská kampaň na pomoc deťom, ktoré to potrebujú najviac. Kampaň je však výnimočná tým, že pomáhať ľuďom, ktorí pomoc naozaj potrebujú, učíme naše deti, a to rôznymi formami a na rôznych hodinách.
Každý rok v máji sa počas jedného týždňa intenzívnejšie venujeme faktu, že nie všetky deti majú také šťastie, ako tie naše. Mať domov, jedlo, pitnú vodu a možnosť chodiť do školy je v niektorých končinách sveta luxus. Tento rok sa v rámci Týždňa modrého gombíka zbierka orientovala na Nepál a vyše 1,7 milióna detí, ktoré ostali po ničivom zemetrasení 25.4. 2015 bez domova. Žiaci Rozmarínky sa nehrali na hrdinov, myslím, že ako učiteľka etickej výchovy môžem vyhlásiť, že hrdinami boli (a v mojich očiach naďalej sú). Počas tohto týždňa sme im predstavili svet detí, ktoré to majú v živote oveľa ťažšie, ako oni. Medzi inými sme si pozreli autentické videá o zemetrasení v Nepále, veľa sme diskutovali a dianie po zemetrasení sme sledovali každý deň. Dokonca sa stalo, že ráno na prestávke ku mne pribehli piataci a spýtali sa ma, či som počula, že v Nepále bolo ďalšie zemetrasenie (12.5.2015). Mala som pred sebou „malých dospelých“, ktorí sa dobrovoľne zaujímajú o dianie vo svete.
Počas tohto týždňa sme sa snažili naviesť žiakov na správnu cestu, ktorou je ochota pomôcť. Nejde vždy a v každom prípade o finančnú pomoc, ide aj o prebudenie empatie a prosociálneho cítenia, čo sa nám naozaj podarilo. Môžem smelo vyhlásiť, že niektoré deti sa stali vzormi pre väčšinu dospelých. Počas tohto týždňa sme vyzbierali 143 eur – medzi nami boli žiaci, ktorí každý deň vhodili nejaké centíky, boli aj žiaci, ktorí si v jeden deň odopreli keksík a našli sa aj takí, ktorí motivovali svojich rodičov, aby pomohli.
Aj takto sa dá učiť zážitkovou formou…
Viacerí sa počas týždňa spýtali, prečo je to Týždeň modrého gombíka. Tak prečo? Gombík je totiž symbolom detstva a spájania dvoch svetov – toho nášho a sveta, v ktorom sú deti odkázané na našu pomoc.
Na anonymnej nástenke sa objavilo zopár dojímavých odkazov pre deti v Nepále:
„Prajeme vám, aby sa vám všetko, čo ste stratili, zas vrátilo. Dúfame, že si nájdete domov.“
„Prajeme vám rýchle uzdravenie a dúfam, že nazbierame dostatok peňazí pre to, aby ste mohli žiť ako predtým.“
I keď Týždeň modrého gombíka skončil, vôľa pomôcť a empatia žiakov pretrvávajú – myslím, že o nás ešte budete počuť…

-Mgr. Lívia Markovicsová-