Kultúra 2014. 05. 24.

Študenti priemyslovky vyrábajú čistú elektrickú energiu

Študenti Strednej priemyselnej školy v Komárne sa už po štvrtýkrát zapojili do súťaže EKO BEST QUEST, ktorá sa začína v decembri. Najskôr prípravným workshopom – burzou nápadov pre študentov 2.- 4. ročníka odboru elektro. Cieľom týchto aktivít je nájsť najlepší EKO nápad na tému obnoviteľné a alternatívne zdroje energie a tiež nápad, ako účelnejšie šetriť energiou.

Minulý rok vzniklo na pôde školy niekoľko zaujímavých nápadov vhodných na realizáciu a jeden z nich upútal pozornosť organizátorov súťaže natoľko, že sa rozhodli podporiť ho aj finančne! Bol to práve veterný neodymový generátor, s ktorým autori zožali nejeden úspech na Slovensku, ale i v zahraničí. S pomocou sponzoringu svoju predstavu zrealizovali a naplnili očakávania organizátorov súťaže.

Na realizácii inovatívnej veternej elektrárne sa podielali študenti Tóth Szilárd, Boris Kováč a Tomáš Varga, členovia krúžku SolarWind pod vedením Ing. Františka Vargu, ktorý na SPŠ vyučuje.

Popíšte nám bližšie váš úspešný projekt.
F. Varga: Začiatkom apríla bol na základe umiestnenia na 5. mieste v celoštátnom kole súťaže Enersol 2014 náš projekt – Veterný neodymový generátor vo funkčnom vyhotovení – nominovaný do reprezentácie víťazov slovenských žiackych projektov. Medzinárodné kolo súťaže Enersol 2014 tento rok bolo v dňoch 10. – 11. apríla usporiadané v Českej republike v Otrokoviciach. Náš projekt v konkurencii krajín ako Slovinsko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Poľsko a samozrejme Slovensko zaznamenal nemalý úspech a to hneď dvojnásobný. V súťaži medzinárodných riešiteľských tímov Slovensko obsadilo 3. miesto a v rámci slovenských tímov boli vyhodnotené 3 najlepšie projekty a môžem s pýchou konštatovať, že náš projekt získal 1. miesto. V súťaži o najlepší inovatívny zámer v oblasti obnoviteľných zdrojov energie boli zo všetkých 24 projektov ocenené 3 najlepšie, a v tejto kategórii náš projekt získal 3.miesto.

Ako vznikol tento nápad?
Boris Kováč: Pri zrode nápadu bola naša snaha vyrobiť stroj, ktorý šetrí a zároveň aj produkuje čistú energiu. Našim cieľom bolo aj poskladať funkčný model takéhoto zariadenia. Takto sme narazili na už existujúcu myšlienku neodymového generátora, čo v podstate je jednoduchá, ale účinná veterná elektráreň, akoby stvorená na naše stredoeurópske poveternostné podmienky. Výhodu voči ostatným veterným generátorom má v tom, že lamely nášho modelu zachytávajú vietor zo všetkých smerov bez ďalších pomocných lamiel.

Realizácia je zaiste zložitá problematika. Riešiť bolo treba problémy technického i ekonomického charakteru. Ako ste to zvládli?
Boris Kováš: Sme tím, problémy sme riešili spoločne. Začali sme riešiť najprv technologickú časť, chceli sme, aby model fungoval. Keď sa nám to podarilo, až potom sme sa začali zaoberať s ekonomickou stránkou. Prišli na rad otázky, kto a kde, na aký účel by veternú elektráreň využíval, jej ekonomická účinnosť, návratnosť vynaložených finančných prostriedkov, a podobné. Vedeli sme, že aj tieto otázky musíme skúmať, lebo pri prezentácii budeme musieť aj o týchto veciach zodpovedne hovoriť. Asi sa to nám dobre podarilo a svedčia o tom naše úspechy dosiahnuté na rôznych súťažiach.

Porkyla finančná pomoc od firmy Best Quest všetky náklady?
František Varga: Veľa nám to pomohlo, vedeli sme nakúpiť nevyhnutný materiál, aby sme funkčný model mohli dať dokopy. Pomohli ešte rodiny študentov i škola.

V celoštátnom kole súťaže ENERSOL váš projekt dosiahol 5. umiestnenie, ale v medzinárodnom kole ste boli vyhodnotení ako najlepší zo slovenských tímov. Nie je to protirečenie?
František Varga: Český usporiadateľ v jubilejnom 10. ročníku súťaže projekty hodnotil z iných aspektov ako slovenská odborná porota. Projekty posudzoval hlavne z hľadiska rozvoja využívania obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie, ako slnko, voda, vietor, geotermálna energia, biomasa i ďalšie. Práve náš projekt spadal do základných aspektov celej súťaže a ocenili aj to, že na vyrobenie funkčného modelu moji študenti oproti ostatným vynaložili najviac ručnej práce na základe poznatkov získaných počas štúdií v obore elektrotechniky.

Využívanie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie má veľkú budúcnosť. Čo ťa chytilo na nápade veterného generátora, ktorý ste vyrobili?
Szilárd Tóth: Táto problematika ma zaujíma od prvej chvíle ako som začal pracovať v SolarWind krúžku u pána profesora Vargu. Som zástancom alternatívnych zdrojov energie, veď z nich môžeme zadarmo získať elektrickú energiu! Takto je aj v prípade vetra. V krúžku sme začali študovať odbornú literatúru. Hľadali sme nápady, a tie lepšie sme aj úspešne zrealizovali. Takto sme sa dostali k projektu veterného generátora, ktorý už má väčší výkon a je dostatočne účinný a šetrný k prírode. Vyhotovili sme projekty a vyrobili sme ho.

Za pár dní budeš maturovať. Ako vidíš svoju budúcnosť po týchto úspechoch a skúsenostiach?
Szilárd Tóth: Chcem pokračovať v štúdiach. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre som našiel fakultný smer, kde hlavným predmetom výučby je využívanie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie. Tu by som chcel ďalej študovať, a po skončení univerzity by rád som pracoval v tejto oblasti.

A ty, Boris? Čo plánuješ do budúcnosti?
Boris Kováč: Určite budem naďalej študovať a bude to elektrotechnický smer. Či sa budem v budúcnosti venovať tejto problematike primárne ešte neviem, ale bočne áno, to už teraz môžem povedať.

Aký bude ďalší osud tohto projektu?
František Varga: Otvára sa nám teraz taká možnosť, že hľadáme výrobcu, realizátora nášho projektu. Rozbehli sme rôzne rokovania v regióne Komárna a na Žitnom ostrove. Naša veterná elektráreň má budúcnosť. Podľa mojich informácií podobný veterný generátor sa na Slovensku nevyrába a ani nepredáva. Dajú sa nakúpiť iba v Nemecku a v Rakúsku. Môžem prípadných budúcich odberateľov aj konkretizovať. Napríklad chatári a chalupári, kde nie je elektrická prípojka pritiahnutá a nejaký čas strávia na tej chate, tam by mohlo poslúžiť ako autonómny zdroj elektrickej energie. Má ešte aj ďalšiu výhodu oproti veľkým veterným turbínam, že z hľadiska hlučnosti a migrácie vtáctva je k prírode veľmi šetrný. Jeho osadenie na rodinné domy v dedine by nebolo na záťaž ani samotným domácim a v kombinácii so solárnymi článkami by pokryli aj energetickú potrebu celej rodiny.

(pt)

Vyjadrite svoj názor