Študenti priemyslovky vyrábajú čistú elektrickú energiu

Študenti Strednej priemyselnej školy v Komárne sa už po štvrtýkrát zapojili do súťaže EKO BEST QUEST, ktorá sa začína v decembri. Najskôr prípravným workshopom – burzou nápadov pre študentov 2.- 4. ročníka odboru elektro. Cieľom týchto aktivít je nájsť najlepší EKO nápad na tému obnoviteľné a alternatívne zdroje energie a tiež nápad, ako účelnejšie šetriť energiou.
Minulý rok vzniklo na pôde školy niekoľko zaujímavých nápadov vhodných na realizáciu a jeden z nich upútal pozornosť organizátorov súťaže natoľko, že sa rozhodli podporiť ho aj finančne! Bol to práve veterný neodymový generátor, s ktorým autori zožali nejeden úspech na Slovensku, ale i v zahraničí. S pomocou sponzoringu svoju predstavu zrealizovali a naplnili očakávania organizátorov súťaže.
Na realizácii inovatívnej veternej elektrárne sa podielali študenti Tóth Szilárd, Boris Kováč a Tomáš Varga, členovia krúžku SolarWind pod vedením Ing. Františka Vargu, ktorý na SPŠ vyučuje.
Popíšte nám bližšie váš úspešný projekt.
F. Varga: Začiatkom apríla bol na základe umiestnenia na 5. mieste v celoštátnom kole súťaže Enersol 2014 náš projekt – Veterný neodymový generátor vo funkčnom vyhotovení – nominovaný do reprezentácie víťazov slovenských žiackych projektov. Medzinárodné kolo súťaže Enersol 2014 tento rok bolo v dňoch 10. – 11. apríla usporiadané v Českej republike v Otrokoviciach. Náš projekt v konkurencii krajín ako Slovinsko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Poľsko a samozrejme Slovensko zaznamenal nemalý úspech a to hneď dvojnásobný. V súťaži medzinárodných riešiteľských tímov Slovensko obsadilo 3. miesto a v rámci slovenských tímov boli vyhodnotené 3 najlepšie projekty a môžem s pýchou konštatovať, že náš projekt získal 1. miesto. V súťaži o najlepší inovatívny zámer v oblasti obnoviteľných zdrojov energie boli zo všetkých 24 projektov ocenené 3 najlepšie, a v tejto kategórii náš projekt získal 3.miesto.
Ako vznikol tento nápad?
Boris Kováč: Pri zrode nápadu bola naša snaha vyrobiť stroj, ktorý šetrí a zároveň aj produkuje čistú energiu. Našim cieľom bolo aj poskladať funkčný model takéhoto zariadenia. Takto sme narazili na už existujúcu myšlienku neodymového generátora, čo v podstate je jednoduchá, ale účinná veterná elektráreň, akoby stvorená na naše stredoeurópske poveternostné podmienky. Výhodu voči ostatným veterným generátorom má v tom, že lamely nášho modelu zachytávajú vietor zo všetkých smerov bez ďalších pomocných lamiel.
Realizácia je zaiste zložitá problematika. Riešiť bolo treba problémy technického i ekonomického charakteru. Ako ste to zvládli?
Boris Kováš: Sme tím, problémy sme riešili spoločne. Začali sme riešiť najprv technologickú časť, chceli sme, aby model fungoval. Keď sa nám to podarilo, až potom sme sa začali zaoberať s ekonomickou stránkou. Prišli na rad otázky, kto a kde, na aký účel by veternú elektráreň využíval, jej ekonomická účinnosť, návratnosť vynaložených finančných prostriedkov, a podobné. Vedeli sme, že aj tieto otázky musíme skúmať, lebo pri prezentácii budeme musieť aj o týchto veciach zodpovedne hovoriť. Asi sa to nám dobre podarilo a svedčia o tom naše úspechy dosiahnuté na rôznych súťažiach.
Porkyla finančná pomoc od firmy Best Quest všetky náklady?
František Varga: Veľa nám to pomohlo, vedeli sme nakúpiť nevyhnutný materiál, aby sme funkčný model mohli dať dokopy. Pomohli ešte rodiny študentov i škola.
V celoštátnom kole súťaže ENERSOL váš projekt dosiahol 5. umiestnenie, ale v medzinárodnom kole ste boli vyhodnotení ako najlepší zo slovenských tímov. Nie je to protirečenie?
František Varga: Český usporiadateľ v jubilejnom 10. ročníku súťaže projekty hodnotil z iných aspektov ako slovenská odborná porota. Projekty posudzoval hlavne z hľadiska rozvoja využívania obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie, ako slnko, voda, vietor, geotermálna energia, biomasa i ďalšie. Práve náš projekt spadal do základných aspektov celej súťaže a ocenili aj to, že na vyrobenie funkčného modelu moji študenti oproti ostatným vynaložili najviac ručnej práce na základe poznatkov získaných počas štúdií v obore elektrotechniky.
Využívanie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie má veľkú budúcnosť. Čo ťa chytilo na nápade veterného generátora, ktorý ste vyrobili?
Szilárd Tóth: Táto problematika ma zaujíma od prvej chvíle ako som začal pracovať v SolarWind krúžku u pána profesora Vargu. Som zástancom alternatívnych zdrojov energie, veď z nich môžeme zadarmo získať elektrickú energiu! Takto je aj v prípade vetra. V krúžku sme začali študovať odbornú literatúru. Hľadali sme nápady, a tie lepšie sme aj úspešne zrealizovali. Takto sme sa dostali k projektu veterného generátora, ktorý už má väčší výkon a je dostatočne účinný a šetrný k prírode. Vyhotovili sme projekty a vyrobili sme ho.
Za pár dní budeš maturovať. Ako vidíš svoju budúcnosť po týchto úspechoch a skúsenostiach?
Szilárd Tóth: Chcem pokračovať v štúdiach. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre som našiel fakultný smer, kde hlavným predmetom výučby je využívanie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie. Tu by som chcel ďalej študovať, a po skončení univerzity by rád som pracoval v tejto oblasti.
A ty, Boris? Čo plánuješ do budúcnosti?
Boris Kováč: Určite budem naďalej študovať a bude to elektrotechnický smer. Či sa budem v budúcnosti venovať tejto problematike primárne ešte neviem, ale bočne áno, to už teraz môžem povedať.
Aký bude ďalší osud tohto projektu?
František Varga: Otvára sa nám teraz taká možnosť, že hľadáme výrobcu, realizátora nášho projektu. Rozbehli sme rôzne rokovania v regióne Komárna a na Žitnom ostrove. Naša veterná elektráreň má budúcnosť. Podľa mojich informácií podobný veterný generátor sa na Slovensku nevyrába a ani nepredáva. Dajú sa nakúpiť iba v Nemecku a v Rakúsku. Môžem prípadných budúcich odberateľov aj konkretizovať. Napríklad chatári a chalupári, kde nie je elektrická prípojka pritiahnutá a nejaký čas strávia na tej chate, tam by mohlo poslúžiť ako autonómny zdroj elektrickej energie. Má ešte aj ďalšiu výhodu oproti veľkým veterným turbínam, že z hľadiska hlučnosti a migrácie vtáctva je k prírode veľmi šetrný. Jeho osadenie na rodinné domy v dedine by nebolo na záťaž ani samotným domácim a v kombinácii so solárnymi článkami by pokryli aj energetickú potrebu celej rodiny.
(pt)
Dávame do pozornosti
Vyjadrite svoj názor
Súvisiace články
Novinky
Elektronická verzia

Čítaj nás online
Čitateľké tipy
Srdečne očakávame všetky návrhy a pripomienky kľudne aj anonymne.