Adam Botek: Zrušenie olympiády bolo dobré rozhodnutie, lebo teraz nevieme plnohodnotne trénovať

Adam Botek v K4 spolu s Erikom Vlčekom, Csabom Zalkom a Samuelom Balázsom zažili minulý rok veľký úspech. Vyjazdili si totiž miestenky na olympiádu do Tokya. O jeho začiatkoch a aj o tom, aké zmeny nastali v olympiáde a vo svete športu nám porozprával Adam v stredu v jednej časti zo série našich live rozhovorov na Instagrame.

Ako dlho sa venuješ kajaku?

Kajaku sa venujem od svojich desiatich rokov, takže pomaly to bude 13 rokov. Je to už celkom dlho a nejako ma to chytilo, keď som to prvýkrát vyskúšal a stále ma to baví.

Ako sa niekto stane profesionálnym kajakárom?

Treba mať dobré výsledky a výkony. Na tréningoch som sa ukazoval v dobrom svetle a asi som mal aj talent. Treba si, samozrejme, aj sadnúť do tej lode dobre. Aby sme si sadli v tej K4, napríklad, aj povahovo a výkonom. Nie je to, samozrejme, ľahké ale ak sa človek dostane do takejto dobrej lode, tak sa to určite vyplatí. Ja som takto veľmi rád a dúfam, že to vydrží čím dlhšie.

Bol si predtým aj v nejakej inej zostave?

S Csabom Zalkom a Samuelom Balázsom som už štvrtý rok. Podarilo sa nám získať aj nejaké tituly na majstrovstvách sveta pred dvoma rokmi na K4 500m. Tam sedel s nami jeden ďalší chlapec z Trenčína. My sme takto už celkom dlho, už aj v juniorských kategóriách som bol spolu s Csabom a Samom, takže takých 6-7 rokov. Chodíme spolu aj na sústredenia, takže sme zohraná trojica.

Ako dlho si v tejto aktuálnej zostave? (Zalka, Balázs, Vlček)

V máji to bude jeden rok ale s Erikom (Vlčekom) trénujem už 4 roky, takže s ním sa tiež veľmi dobre poznám.

Čo bol váš najväčší úspech v roku 2019?

Na majstrovstvách sveta sa nám podarilo vyjazdiť si miestenky na olympiádu, čo sme sa museli dostať do prvej sedmičky vo finále A. Nám sa podarilo obsadiť tretie miesto, avšak v tesných pretekoch. Lebo prvé dve lode- Nemecká a Španielska boli jasné, ale ostatné boli celkom otvorené. Ale dojazdili sme ako tretí a tak sa nám, chvalabohu podarilo získať miestenky na olympiádu, čo sme veľmi radi, lebo pre to sme dreli celú sezónu.

Čo nasledovalo potom ako ste zistili, že máte miesto do Tokia?

Po tomto úspechu sme mali mesiac, mesiac a pól voľno, kedy sme si oddýchli a zregerovali sme sa, boli sme v Piešťanoch, v kúpeľoch. Potom sa začalo také menšie rozbiehanie, že sme začali chodiť postupne na vodu, trénovať, behať, posilovať a potom sa nám začalo sústredenie v novembri v Amerike a tam sme najazdili kilometre pokiaľ sa dalo. Chodíme tam väčšinou na jeden mesiac, lebo tam je dobré počasie a môžeme si predĺžiť pobyt na vode. Potom sme sa vrátili domov a pokračovala klasická zimná príprava, kde naberáme silu, chodíme do plavárne, na bežkárske sústredenia a toto robíme takto každý rok.

Takže si to netreba tak predstaviť, že sedíte v kajaku a chodíte hore-dole po Váhu.

Áno, robíme aj iné veci, lebo musíme byť silní, aby sme vedeli dobre potlačiť ten kajak napríklad. Zvykneme behať alebo bicyklovať sa, aby sme mali kondičku, takže nesedíme len v kajaku.

Pobyt v Amerike vám trošku skomplikovala aktuálna situácia. Ako vyzeral váš návrat domov?

Po návrate sme museli svojvoľne ísť do karantény. Všetci sme sa rozhodli pre kajakáreň v Komárne, ktorú máme super zariadenú, takže tie dva týždne sa tam dali vydržať. Vedeli sme trénovať, cvičiť, na veslárskych trenažéroch sme vedeli trénovať, takže sme dodržali karanténu. Museli sme sa vrátiť o tri týždne skorej, inak by sme tam boli ešte doteraz, kvôli vírusu. Teraz všetci individuálne trénujeme doma.

Máte nejaké odporúčania, že ako by ste mali doma cvičiť alebo pracujete s tým, čo máte?

Máme dosť toho, s čím vieme pracovať. Ja som si doniesol veslársky trenažér a chodím sa bicyklovať dosť často. Keď sa dá, tak idem aj na vodu. Ale hlavné je, aby sme nepribrali, takže si musíme dávať pozor na stravu a uvidíme čo bude ďalej. Hlavné je aby sme sa udržali vo forme a nezleniveli.

Po návrate sme museli svojvoľne ísť do karantény. Všetci sme sa rozhodli pre kajakáreň v Komárne.

Kontrolujete sa nejak navzájom?

Máme spoločnú skupinu s trénerom, kde zvykneme písať, že čo sme dnes robili a okrem toho aj máme smart hodinky, kde si zdieľame tréningy.

Mali ste tie miestenky na olympiádu na meno alebo ste mali mať ešte nejaké kvalifikácie?

Miestenky neboli na meno a presne o tri týždne sme mali mať internú kvalifikáciu. Podľa výsledkov z K1 a silových disciplín by sa rozhodlo, že ako by bola najlepšia zostava. Takže nikto ešte nemal isté miestenky.

Sú už nejaké náhradné termíny na tieto kvalifikácie?

Zatiaľ nie. Všetky preteky sú zrušené a uvidíme či aspoň na Slovensku sa tento rok bude niečo konať, lebo aj olympiáda je preložená na budúci rok.

Mali ste ísť aj na nejaké sústredenia do Tokia?

Vtedy keď sme mali po sezóne mesiac voľna, tak sa na týždeň koná taká olympijská regata, kedy tímy majú možnosť si vlastne vyskúšať časový posun, prostredie, stravu a aj preteky. Takže všetko sa tam dá vyskúšať.

Ako vnímaš to, že sa olympiáda odložila?

Určite je to najlepšie rozhodnutie, pretože situácia je taká, aká je na celom svete. Je do dobré rozhodnutie, pretože by sme sa ani nevedeli tak dobre pripraviť, lebo nevieme plnohodnotne trénovať. Za tento rok si môžeme opraviť na tréningoch ešte nejaké chybičky a pre niekoho to môže byť ešte aj plus. Možno to pomôže aj nám. Podľa mňa, skôr pomôže.

Ako vyzerajú tvoje tréningy počas ideálnej situácie?

Keď všetko prebieha tak, ako má, tak od utorka do štvrtka máme dvojfázové tréningy. Ráno od deviatej do takej dvanástej. Potom zase od pól štvrtej do šiestej ideme na vodu alebo cvičíme. Štvrtok poobede máme regeneráciu: masáže a teplá voda. Od piatku do nedele máme zase dvojfázové tréningy, kedy za nami chodí aj kondičný tréner a nedeľu poobede a pondelok celý deň máme voľno. Počas toho máme v kalendári nejaké sústredenia a preteky.

Ako vyzerá strava športovca?

Ja osobne neraňajkujem, dám si len nejakú kávu alebo čaj. Neskôr si dám obed a na večer sa zvyknem tak viac najesť. Teraz, keď celý deň nič nerobím, tak je to trošku ťažšie. Vynechávam obedy a jem menej cukru.