Bi-Kulturalita III

Asi ste už o tom počuli, ale SME má rozbehnutý projekt – webovú stránku, na ktorej osobnosti zverejňujú články, ktoré čítajú.

Asi najzaujímavejší človek, ktorý tam je, je Kali Bagala, skvelý vydavateľ. Sledujem iba zopár kvázi politicky orientovaných ľudí kvôli svojim nevysvetliteľným politickým záujmom, no včera som zahliadla  článok, ktorý čítal riaditeľ Kinema.sk, Peter Konečný. Názov bol Slovenské filmy sú zlé, len to nesmiete verejne povedať, a napísal ho Miloš Krekovič z TV Oko. Je to vlastne reakcia na debatu okolo Nvotovho nového filmu, Eštebák. Ja som ho ešte nevidela, tak budem tíško.

Celkovo ma potešilo, že nejaká debata o slovenskom filme je, aj keď iba prízemná. Potom je tu, pravdaže, tvrdenie, že slovenské filmy sú zlé. Ja som strašný kritik, a ak sa mi nepáči upútavka, film si s veľkou pravdepodobnosťou ani nepozriem. Takže som nevidela dobrých pár posledných slovenských filmov. Kým to dobehnem (ak to dobehnem), napíšem sem o jednom slovenskom filme, ktorý som si, našťastie, rozhodla pozrieť.

Záhrada. Rok 1995, réžia – Martin Šulík, hlavná úloha – Roman Luknár. Ak ste ho nevideli, nájdete ho na youtube. Ak ste ho videli, prestante čítať, lebo vás iba sklamem mojím neodborným komentárom.
Tento film, iba o niečo mladší odo mňa, som videla relatívne neskoro. V telke som ho nezahliadla a slovenskej kinematografii som sa začala venovať len pred pár rokmi.

Prišiel mi až nenormálne slovenský. Tak typicky magicko-šibnutý, nerealistický a predsa úplne prirodzený a… jemne erotický. Pre mňa ten správny slovenský mix. Už pár rokov si po pozretí filmu vždy hodnotím filmy na internetovej databáze, a pamätám sa, že ešte v polovici som mu chcela dať sedmičku (čo je u mňa dobrý film), a na konci som už zvažovala devinu. Myslím, že som mu nakoniec dala osmičku. Pre porovnanie, osmičku má odo mňa aj maďarský Kontroll, o ktorom som už písala, potom francúzsky Jules et Jim ot Trouffaulta (čo je asi najnižšie hodnotenie, aké som kedy francúzskej novej vlne dala) alebo talianska La Strada. Takže áno, podľa môjho názoru je to naozaj dobrý film.

Luknár, ktorého som pred videním Záhrady veľmi neobľubovala – prišiel mi ako taký truľko – hrá Jakuba. Učiteľa, ktorý má aférku s vydatou ženou, a ktorý sa nepohodne so svojím (zvláštnym, trošku agresívnym, ale celkom fajn) otcom. Má kocúra a po starom otcovi aj záhradu. Tam nájde denník a postupne sa o záhradu začína starať. Stretáva Pannu zázračnicu (MUSÍM si prečítať Tatarku!!) a celý jeho svet sa mení. Alebo sa mení on. Čo je viac pravdepodobné.

Všetky tie čudné postavy, čo sa tam objavujú sú tak sympaticky švihnuté a inteligentné a dodávajú filmu takú príchuť Tisícročnej včely. Všetko je dokonale prepracované. Ešte aj ženské postavy sú kvalitne spracované. Napríklad Tereza je pre mňa úplne skvelým zobrazením slovenskej ženy. Blondína s nerovnomerne veľkými prsiami. (Teraz som asi presvedčila mužských čitateľov, aby si film pozreli.) A Helena je jednoducho Panna zázračnica. Bývam kritická, keď sa niekto pokúša zobraziť takú tú zvláštnu ženskú postavu, lebo väčšinou to vypáli trápne, ale Helena sa vydarila. (Podobne ako Sofi v Kontrolle.)

Takže šup-šup na youtube, alebo ak ste slušní ľudia, tak do obchodu, a pozrite si Záhradu…

Nicc