Fantóm KomGurMan: Apáli a Hubert Varga
Už to vonku chvíľu vyzeralo na pekné začiatky novej jari. No len čo zvolili nového pápeža, vonku nastal Sibír. Nie, nehľadám súvislosť, ale je to zaujímavá náhoda. Pôvodne som totiž mala pripravený milý úvod, ktorý sa spájal s príchodom jari. Avšak musím si ho nechať na neskôr, tak budem len sucho konštatovať: Dnes sa pôjdeme pozrieť do dvoch reštaurácií, ktorých majitelia stavili na rybárstvo a poľovníctvo. A malá zmena, dnes budem používať ženský rod, pretože v redakcii vraj hľadáte Fantóma muža. Prečo? To by bolo moc jednoduché, nemyslíte?
Apáli
Detstvo mnohých Komárňanov je spojené s Mŕtvym ramenom Váhu. Konali sa tu opekačky, kedysi sa sem chodilo korčuľovať a pamätníci spomínajú aj na letné kúpanie. Keď nič iné, tak na romantickú prechádzku sa sem vydal snáď každý Komárňan, keď sa chcel zbaviť na chvíľku sídliskového ruchu a zapôsobiť na krajšie pohlavie. Už dlhé roky sa aj vedenie mesta pokúša oživiť tieto tradície a nájsť spôsob revitalizácie okolia „Mŕtvaka“. Zatiaľ si Mŕtvak žije svojím životom a vôbec sa mŕtvo netvári. Určite na tom nemalú zásluhu má aj penzión Apáli. Budova je celkom milo vsadená do prostredia a svojím zariadením má snahu pripomínať rybársku čárdu. Mimochodom, slovo čárda vyjadruje objekt krčmy na dolnozemskej stepi.
Samotné vnútro reštaurácie je milé, ale ďaleko príjemnejšie je sedieť na terase. Zrejme si to uvedomili aj majitelia a terasu prevádzkujú aj v zime. Výhľad vám síce láme plexisklo (vraj sa to volá Lexan) a rozhodne by bolo ďaleko lepšie, ak by tam bolo sklo. Je však jasné, že to sa finančne dá zvládnuť len ťažko. Počas zimných mesiacov sa tak musia návštevníci uspokojiť s prostredím zimnej terasy a prírodu vonku len tušia. V každom prípade, rušivé to nie je. Najmä preto, že obsluha je tu mimoriadne šikovná. Aj keď je plno, zorganizované to majú tak, že sa takmer nečaká. Stíhajú byť aj milí a dokonca sa aj pýtajú na názor. Perfektné.
Menu je vždy nápadité a zrejme vychádza z toho, čo majú radi aj majitelia. K menu občas dostanete kávu a občas dezert. Dezert môže byť domáci koláč alebo palacinky, tie by som popísala takto: „Hmm, mňam.“ Myslím, že presnejšie a odbornejšie to ani nejde. Mám výhrady ku káve. Na ňu som ja mimoriadne náročná, takže to neberte do úvahy. Nebude to žiadna slávna značka alebo ich dodávateľ podviedol. Ale ak si ju pražia sami, tak to len teraz nevyšlo.
Ak čítate môj blog pravidelne, už tušíte, že som polievková, Apáli spĺňa silný štandard, jednoduchú zeleninovú, tradičnú mäsovú zvládajú perfektne. Ťažšie, napríklad gulášové, zvládajú excelentne. Radosť priberať. Pokiaľ ide o hlavné jedlo, veľmi príjemná, skoro až domáca klasika. Ak sa neviete rozhodnúť, ktorú reštauráciu zvoliť a v menu Apáli uvidíte kuracie krídelka alebo stehienka, už ďalej nehľadajte. Sadnite do auta alebo utekajte k Mŕtvaku, je možné, že na miesto budete musieť čakať, ale uvidíte, že to za to stojí. Ak by som reštaurácii mala niečo okrem kávy vytknúť, tak asi to, že nemysleli na ľudí, čo čakajú na stôl. Jedna-dve lavičky otočené k vode, kde by sa dalo počkať na stôl, by im priniesli ďalších klientov. Je však treba povedať, že zima-nezima, majú ich dosť a na jar tam aj mňa stretnete často.
Negatíva: v zime vzduch na terase a zvláštna káva
Pozitíva: obsluha, dochutenie jedál
Hubert Varga
Zhodou okolností, aj druhá reštaurácia dnes je tiež zároveň penziónom. Jeho prostredím však nie je príroda, ale takmer centrum mesta, ale ešte s dobrým parkovaním na Jókaiho ulici.
Do tejto reštaurácie asi nebudú chodiť vegetariáni a ani ochrancovia zvierat. Na ich škodu. Práve poľovníci a pre nich je táto reštaurácia ako stvorená, totiž patria k najväčším ochrancom lesnej zveri. Len sa o tom málo vie a hlavne sa to ťažko vysvetľuje.
Zariadenie reštaurácie pripomína akúsi obývačku poľovníka aj s jeho trofejami. Priestor je ozvláštnený viacerými dominantami ako umelý strom, obkladaná pec, drevený akoby bar. Podľa mňa je tu toho trochu moc a na mňa to potom pôsobí trošku stiesnene. Nevyniknú napríklad krásne, vyrezávané stoličky, ktoré ku stolovaniu v takejto „horárni“ naozaj patria. Avšak proti gustu žiaden dišputát. Reštaurácia bola zrejme pripravovaná najmä na priateľské stretnutia a oslavy. Keď sa udomácnite a necháte na seba pôsobiť jej atmosféru, zistíte, že je tu mimoriadne príjemne. Štamgasti zrejme sedia čo najviac pod „stromom“. My občasní návštevníci si sadáme radšej do svetlejšej časti k vodnej stene.
Obsluha reštaurácie je ústretová, starostlivá a dostatočne rýchla, takže ani nestihnete sledovať ľudí korzujúcich vonku a ani spočítať parohy a trofeje, ktoré sú všade dookola. Personál nie je moc komunikatívny, ale nevadí to. Výber týždenného menu je trochu jednoduchší, ale zaujímavý. Dve jedlá, väčšinou jedno mimoriadne zaujímavé a pre menu neobvyklé (ako perkelt zo sumca), sa opakujú každý deň, tretie jedlo sa mení denne. Všetko, čo som tu zatiaľ jedla, bolo naozaj chuťovo výrazné. Zvlášť polievky sú vždy mimoriadne sýte a aj chutné. Veľkosť porcie a kvalita mäsa je viac ako uspokojivá.
V jednom, ale už neopakujúcom sa prípade, som mala výčitku voči prílohe. Zemiaky boli zvláštne, akoby vodové, ale ďalší deň sa to už neopakovalo. Najete sa tu naozaj poctivo a tak po komárňansky – sýto.
Zápory: Netvrdím, že je to tak, ale ak v stredu vidím v menu to isté ako sa podávalo v pondelok a v utorok, nemám dobrý pocit z čerstvosti.
Pozitíva: Poctivé porcie, chutná a zaujímavá skladba jedla.
Ďaľšie Fantómove recenzie nájdete TU.
