NÁZOR: Homosexualita a politika
Sú témy, o ktorých je dlho ticho, zrazu na vás vyskočia, rýchlo vyprchajú a po nejakej dobe tento svoj cyklus zopakujú. Koncom tohto týždňa nás svojou razanciou prekvapila téma homosexuality.
Americký prezident Barack Obama otvoril v stredu 9. mája tému homosexuálnych partnerstiev v predvolebnom boji. Hoci ešte nemá istého protikandidáta, pred televíznymi kamerami spravodajského programu ABCNews prekvapil otvorenou podporou homosexuálnych manželstiev. Ešte v roku 2004 totiž povedal, že ako kresťan verí v tradície a manželstvo je posvätný zväzok muža a ženy. Okamžite sa objavili názory, že tak, ako by mohol takýto postoj Obamovi pomôcť vo vyrovnanom boji, rovnako by mu mohol aj uškodiť. Téma však zaiste priniesla spestrenie v slede nekončiacich otázok ohľadom ekonomickej situácie v krajine i vo svete.
Už dva dni na to, 10. mája, denník The Washington Post uverejnil článok o uchádzačovi o republikánsku kandidatúru na prezidenta USA a jeho správaní sa na strednej škole. Spojenými štátmi otriasla historka, podľa ktorej mal Mitt Romney na strednej škole šikanovať Johna Laubnera, jedného zo svojich spolužiakov, pre domnienku, že je homosexuál. Vychádzať mal z Laubnerovho nekonvenčného vzhľadu, vadila mu hlavne Laubnerova úprava vlasov.
Vrcholom mala byť situácia, kedy Romney Laubnera chytil a násilne mu ostrihal jeho dlhé vlasy. Kvetnaté zážitky médiám porozprávala pätica Romneyho vtedajších kamarátov a spolužiakov. Sám kandidát si na tento incident údajne nespomína, šikanovaný John Laubner zomrel v roku 2004. Témy sa samozrejme okamžite chytili demokrati, ktorí Romneyho zvozili pod čiernu zem napriek tomu, že ide o sériu incidentov z obdobia okolo roku 1965.
Hoci si vraj útok na Laubnera nepamätal, ospravedlnil sa za všetky vylomeniny i šikany, ktoré vykonal ako stredoškolák. Republikáni ostávajú v téme homosexuálnych manželstiev konzervatívni a nepripúšťajú žiadne zmeny v politike štátu.
Prekvapivo sa téma preniesla aj na Slovensko. Počas rozpravy k vládnemu programu vystúpil v NR SR poslanec za SaS Martin Poliačik so svojou rečou o neprávosti, ktorej sa homosexuálnym párom podľa neho u nás dostáva. Upozornil, že sa tejto „menšine“ program vôbec nevenuje. „Budeme túto menšinu naďalej ignorovať? Budeme štyri roky trpieť, že sú tu ľudia, ktorí sa nemôžu domôcť základných práv v tejto spoločnosti?“ Hlavným cieľom bolo otvoriť otázku registrovaných partnerstiev, odvolal sa aj na nový názor Baracka Obamu.
Jeho reč nenašla veľa pochopenia. Najvýraznejší odporca sa ale nenašiel ani v koalícii, ani v KDH. Prekvapivo ním bol Štefan Kuffa zo strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ten sa voči homosexualite ostro ohradil. Argumentoval aj tým, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považovala homosexualitu dlho za chorobu. „Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba,“ povedal.
NÁZOR: Sami proti sebe
V rubrike NÁZOR sa pravidelne každú sobotu vyjadrujeme k vybraným celospoločenským témam.
Deviateho júna sa v Bratislave uskutoční ďalší takzvaný Dúhový Pride. Ide o pochod na „podporu zrovnoprávnenia gejov, lesieb, bisexuálnych a transgender ľudí, ich partnerských a rodinných vzťahov“. Aj poslanec Poliačik pozýval parlamentných kolegov, aby sa ho zúčastnili.
Hoci nie som odporcom štatútu registrovaného partnerstva heterosexuálnych, či homosexuálnych párov, celá akcia Dúhového pochodu mi už v roku 2010 prišla výrazne kontraproduktívna, rovnako je tomu aj teraz. Pochod mestom za začlenenie do spoločnosti je, akoby ste chceli zachrániť cennú antickú vázu z rúk zlodeja za pomoci granátu.
Praniérovanie sa po uliciach a upozorňovanie na veci, ktoré by mali byť čisto súkromné (objatia, bozky, dokonca budú na pódiu oddané tri homosexuálne páry) a ostať „doma“, organizovanie filmového festivalu (Filmový Festival inakosti) pre lesby a gejov. To nie je cesta, ako by naša stále konzervatívna spoločnosť mala akceptovať homosexualitu, ako svoju súčasť. Z verejnej oslavy homosexuality sa len stáva terč útokov, či posmechu.
Nemali by sme sa starať o to, či náš sused, kolega, alebo spolužiak spáva s chudou ženou, obéznou ženou, staršou ženou, mladšou ženou, alebo chlapom. Prečo by teda mali ľudia verejne deklarovať na podobných akciách svoju orientáciu?
Sú ľudia, ktorí akceptujú odlišný vkus, či orientáciu iných aj bez pochodov. No na opačnom brehu stoja tí, ktorých pochod nielenže nepresvedčí, ale až rozzúri. A nejde pri tom iba o neonacistov, ktorí aj pred 2 rokmi narušili pokojný priebeh pochodu.
TEXT: Tomáš Kottra
FOTO: Aktuálne.sk (Autor: Pavol Urbi)
