Nie sme gladiátori

Od mala súťažil v ringoch, dnes chce „preboxovať“ na výslnie. Je zástanca ochrany zdravia športovcov a riadnej športovej výchovy mládeže.

Prišiel sa pozrieť na tréning kamaráta a už „neodišiel“. Komárňan Peter Bodoki zasvätil celý svoj život tvrdému chlapskému športu – boxu. Už takmer tridsať rokov sa okolo ringu pohybuje ako športovec, tréner a najnovšie aj ako prezident Slovenskej boxerskej federácie.

S čili v zadku
Šéfom slovenského boxu sa stal v septembri, no cíti sa, akoby sedel na svojej stoličke uždesať rokov. „Denne sa venujem boxu hodiny a mnohokrát mi tréneri volajú večer či cez víkend,“ tvrdí muž, ktorý je zároveň prednostom mestského úradu v Galante. Funkcia prezidenta federácie si vyžaduje aj boj s intrigami. „Niekedy je to ako s malými deťmi. Sám som bol prekvapený, koľko trénerov je schopných hádzať náš mu športu polená pod nohy,“ hovorí, no dodáva, že box je preňho srdcovou záležitosťou. „Ako 10 ročný sa šiel pozrieť na kamaráta, ktorý boxoval u Juraja Győrfiho, ktorý je v tomto športe žijúcou legendou. „Tréner ku mne prišiel, dal mi do ruky švihadlo a potom mi prísne povedal, že ma tam na druhý deň chce vidieť opäť. Zľakol som sa a poslúchol som,“ smeje sa. Meno pána trénera Győrfiho spomína s veľkou úctou, obrazne pred ním sníma klobúk. „Celý svoj život podriadil boxu a vychoval neskutočné množstvo šampiónov! Veľmi veľa ľudom zmenil život v prospech ich osobného rastu. Dal im do života tvrdú výchovu – usilovnosť, čestnosť, disciplínu a hlavne tvrdú vôľu. Za to sme viacerí vćační práve Jurajovi Győrfimu!“ dodáva. Vďaka nemu mohol boxovať na majstrovstvách Slovenska, kde sa stretol hneď v prvom kole s obhajcom majstrovského titulu Československa. „Veľmi som chcel medailu tak som dal do zápasu všetko. Vyhral som v prvom kole za veľmi krátky čas technickým K.O.,“ spomína. Jeden z užasnutých trénerov prišiel po zápase za J. Győrfim s otázkou, čo so svojim mladým šampiónom porobil, že bol tak rýchly. „Ďuribáči mu povedal, že mi strčil do zadku čili papriku,“ Znie to neuveriteľne, ale tréner si radu vzal k srdcu a začal zháňať čili papričky. Na radosť zdesených zverencov mu však Ďuribáči napokon vysvetlil, že si z neho iba uťahoval.

Stále tie peniaze
Box patrí v celom svete medzi najobľúbenejšie športy vo svete, v Komárne žije v tieni športov ako je basketbal, či volejbal. Na zvyšku Slovenska to ale iné nie je, no svoje miesto tento šport má. „Aj na Slovensku je veľmi populárny, každá jedna naša akcia zaplní športové haly,“ tvrdí P. Bodoki. Rozdiel medzi jeho federáciou a inými športovými organizáciami vidí hlavne v tom, že ako amatérska organizácia nemá také možnosti a príjmy pre športovcov. Navyše, nový zákon o sponzoringu malým federáciám podľa neho skôr uš kodil. „Zaviedol ďalšiu zbytočnú administratívu, vytvoril nové funkcie. Tréner, ktorý použije vozidlo na prevoz športovcov, už musí platiť alikvotnú časť z cestnej dane,“ vysvetľuje. Je pritom rád, že sa tréneri vôbec podujmú voziť svojich zverencov. „Doteraz tiež robili prakticky všetko na svoje náklady. Donekonečna to však nejde a zväz má veľmi málo finančných prostriedkov na to aby sme každému pomohli. Jediným plateným funkcionárom je generálny sekretár. Ostatní pracujeme zadarmo,“ objasňuje. Sponzori sa hľadajú ťažko, výnimkou sú masové športy. „Nemusí byť z každého majster sveta, ale kým je dieťa na tréningu, dostáva výchovu a rodičia aspoň vedia, že sa im nefláka po uliciach. Naučí sa úcte, pokore, disciplíne a ľahšie sa zaradí do kolektívu,“ hovorí o prínosoch mládežníckeho športovania, ktoré ale oceňuje len málokto. Komárno je pritom baštou mládežníckeho boxu, veď práve mladí sú hlavným produktom tunajšieho klubu. „Máme šikovných s talentovaných boxerov a aj boxerky, ktoré sú veľmi húževnaté a disciplinované. Musím priznať, že ženy majú pomaly lepší prístup ako muži,“ smeje sa.

McGregora nesleduje
Jednou z veľmi svetlých hviezd na našom boxerskom nebi je Tomi Kid Kovács, ktorý tiež pôsobí v Galante. „Málo trénerov sa venuje toľko mládeži, ako práve Tomi,“ hovorí P. Bodoki a dodáva, že to stíha popri ostatných aktivitách a profesionálnej kariére. „Šikovný športovec, tréner, psychológ, manažér, všetko v jednej osobe,“ menuje a dodáva, že si veľmi cení, že sa rozhodol pomáhať rozvoju boxu na Slovensku v takej miere. Podľa P. Bodokiho je box čistejší ako niektoré ostatné bojové športy. Connora McGregora a MMA ani nesleduje, súťaž je totiž benevolentnejš ie ako box. „My sa riadime pravidlami a hlavne chránime našich športovcov. Nie sme predsa gladiátori!“ zdôrazňuje. Zranenia ani väčšie množstvo krvi podľa neho do športu nepatria. „Nerád sa na to pozerám lebo stále mám pred sebou obraz, že ten športovec môže utrpieť vážne zranenie a to ja nemám rád,“ uzatvára.