Svet je zlý
… je ďalšie tvrdenie čo často počúvam z úst mnohých ľudí.
A médiá ako keby chceli toto tvrdenie podporiť, veď správy sú plné reportáží o autonehodách, lúpežiach, násilí, nízkych ľudských pudoch. To, prečo médiá riešia len zlé javy v našej spoločnosti, nechám na posúdení iných. Netvrdím však ani to, že žijeme v raji. Poďme na to od seba.
Kedy ste sa naposledy usmiali na susedu z prízemia – len tak, pri stretnutí počas vyberania pošty? Kedy ste sa v obchode poďakovali predavačke za výdavok?
Pustili ste na priechode pre chodcov prejsť starého človeka preto, že „už nech sa odšuchce, keď je tam“, alebo ste mu gestom ukázali aby prešiel aj keď len stál na kraji chodníka?
To sú len tri situácie, také úplne bežné, každodenné, všedné. No a teraz si ich „prevráťte“ – že ste v koži niekoho, na koho sa usmiala suseda, predavačky alebo starého človeka vy. Nepotešilo by vás to? Nevrátili by ste úsmev?
Svet je skvelé miesto na život. Všimnite si malé deti. Rozdávajú úsmevy ako malé hollywoodske hviezdy a nepoznám človeka, ktorý zostane zachmúrený pri detskom smiechu. Deti robia svet krajším. Urobme si svet dobrým, buďme k sebe dobrí.
TEXT: Eka Balašková, autorka je predsedníčkou Základnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Komárne
