História ulice
Všetko okolo nás má svoju históriu. Má ju ľudská spoločnosť od svojho vzniku až po súčasnosť, má ju živá i neživá príroda, kultúra, všetky žánre umenia a vedy.
Je iste zaujímavé sa s týmito faktami viac či menej oboznámiť. Samozrejme podľa toho, k čomu máme najbližší vzťah, čo nás najviac zaujíma. V detstve sme dostali akési základy histórie od našich rodičov. Tie sa týkali predovšetkým udalostí v najbližšom okolí, ľudí a ich príbehov nám blízkych. Potom trocha dejepisu v školách /ale tam sme si nemohli podľa svojich záujmov vyberať/ vo viac či menej príťažlivom podaní našich učiteľov. A s tým žijeme dodnes. Ja by som sa však dnes chcel s vami podeliť o krátku históriu ulice, na ktorej som vyrastal a ku ktorej mám dodnes krásny vzťah, hoci už neexistuje v pôvodnej podobe. Zničilo ju budovanie „krajších zajtrajškov“, ktoré prežívame dnes. Mám na mysli terajšiu Eotvosovú ulicu,pôvodne Csapó utca, potom Eotvosovu, po roku 1945 Benešovu, neskôr Fučíkovu.
Život ulice tvoria vlastne ľudia, ktorí ju obývajú. No a táto bola z hľadiska obyvateľov nesmierne živá a významná. Mnohí z jej obyvateľov už nie sú medzi nami, ale Komárňania si ich pamätajú. No a mnohí sa dožili dnešných dní a poznajú ich aj mladší. Nuž, začnime z horného konca, od budovy dnešnej VÚB.
Najprv spomeniem súrodencov Pavlíkovcov najmladší Dušan je známy finančník a vysoký bankový úradník. Stredný Ján známy Ing. dlhé roky odpracoval v našich lodeniciach a sestra JUDr. Blažeková významná právnička. Oproti nim býval v 50. rokoch funkcionár ONV. Bol známy tým, že pred jeho domom parkoval služobný TATRAPLÁN, ktorý bol v tých časoch výborný automobil. Poďme trocha nižšie. Na mieste, kde dnes stojí administratívna budova, stál dom, kde bývala rodina Čerňanských, z ktorých najznámejším je dodnes pôsobiaci ČEKU.
Nemožno vynechať budovu na druhej strane ulice, ktorú poznáme pod názvom MENHÁZ a ktorý slúži dodnes pre miestnu židovskú komunitu. Za križovatkou ulíc stála majestátna budova MATESZ-u /Magyar teruleti szinház/ dnes Jókaiho divadlo. Priamo oproti divadlu bol dom, vo dvore ktorom som aj ja vyrastal. Bývalo tam päť nájomníkov. Tesne pod bránou bývala rodina Vargova. Pán Varga dlho pôsobil v kine TATRA ako premietač. Práve od neho som dostal základy filmovej techniky. Brával ma do premietacej kabínky na filmy, ktoré boli mládeži prístupne /neskôr aj na neprístupné!/. Ale to nebol iba Varga bácsi, ktorý pracoval v kine. V zadnej časti dvora bývala teta uvádzačka, známa Julis néni s ďalším pánom Gyula bácsim, ktorý sa staral o distribúciu filmov do kina zo železničnej stanice. V tomto dvore žila ešte jedna významná rodina – Szénássyovci. Najstaršou bola babka Szénássyová, býval tam aj jej syn Árpád, slávny komárňanský cukrár a ešte známejší jeho syn Árpád, známy vydavateľ a kultúrny pracovník. Za svojou matkou sem často chodil aj profesor Selyeho gymnázia pán Zoltán Sénássy, ktorý nám deťom a pubertiakom vždy niečo zaujímavé rozprával.
Hneď vedľa spomínaného domu býval a vyrastal legendárny Ferkó alias Samko Tále, ktorého spomína spisovateľka Daniela Kapitáňová vo svojej rovnomennej knihe. Daniela je tiež z Komárna, ale nebývala na tejto ulici. Škoda. Nemožno nespomenúť dnes už známu Sylviu Čapovú – Vizváry svetoznámu klavíristku. Vedľa ich domu býval veľmi dôležitý človek – MUDr. Kovács. Ten prišiel na zavolanie ku každému pacientovi vo dne či v noci a pomohol. A u neho sa neplatilo!! Nikdy nezabudol povedať pár upokojujúcich slov. Skrátka, stará dobrá škola! Na tejto ulici vyrastali aj pani profesorky Alica Koczianová rod. Gličová a Hedviga Pavlíková rod. Tužinská, manželka spomínaného ING. Jána Pavlíka.
NO a na záver ešte mená dvoch významných športovcov. Najprv zaslúžilý a zakladajúci člen komárňanského vodnopólového oddielu pán Ladislav Haller a nezabudnuteľný učiteľ, tréner a manažér komárňanského basketbalu, dnes MBK RIEKER Komárno, ktorý bude onedlho hrať o majstra SR. Tento pán sa volá Jozef Paulik, známy pod pseudonymom HUGO. Držíme mu palce!
Pravdaže, bývali tu aj iní zaujímaví ľudia, možno som niekoho nechtiac vynechal. Ani mne pamäť nefunguje už na 100%. Ak si na niekoho spomeniete vy, vážení čitatelia, doplňte ich. Bude nás to tešiť. Samozrejme, aj všetky ostatné komárňanské ulice majú svojú jedinečnú históriu. Rozpamätajte sa a napíšte. Radi si to prečítame.
TEXT: John Brady
