Komgurman : Bella mala o 54 menej, dnes pozýva randiť

O meste a lokácii… Komárno má svoju veľmi špecifickú atmosféru, len nie je zjavná hneď, musíte k mestu trošku privoňať, trošku sa s ním žiť, aby ste ho pochopili. Komárňania sú pomerne hrdí a pomerne dosť umelecky založení. Mesto nebolo v histórii nikdy dobité a aj keď sú to už stovky rokov, generačne sa tento pocit hrdosti dedí. Narodilo sa tu množstvo umelcov a množstvo umelcov tu aj aktívne žije a tvorí.

Ako to súvisí s reštauráciou? Úplne. Poetika reštaurácie… Na ulici, ktorá nesie meno Móra Jókaiho (prozaik, dramatik, publicista, ale i politik), nájdete reštauráciu Bella. Bella bola jeho múzou, neskôr jeho ženou, jeho všetkým. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebola o 54 rokov mladšia. Aj na dnešnú dobu minimálne pozoruhodné, na jeho dobu skoro až odsúdeniahodné. Vyvolal v krajine senzáciu, dnes by ho bulvár rozniesol na kopytách, ale vzťah fungoval a podľa kritikov jeho dielo to len osviežilo. Presne to isté sa deje aj v reštaurácii.

Zariadenie… Pokúsiť sa zariadiť reštauráciu tak, aby rešpektovala vysoko kultúrne podanie, aby sa tu snúbilo dielo sochárov a maliarov, aby v sebe niesla noblesu dôb dávno minulých a zároveň bola modernou, je úloha mimoriadne obtiažna. Tu ju zvládli perfektne. Hneď ako vstúpite, privíta vás socha Belly. Je vyobrazená tak ako historici opisujú jej vzťah s prozaikom. Je nádherná, krehká a ale je v nej aj niečo hriešne. Hriešne spôsobom, že jej to odpustíte. Nielen preto, že je herečkou. Pre jej pohľad a nehu. Do interiéru krásne zapadne. Dokonca aj prestieranie, či osvetlenie je v súlade s celým interiérom, čo je dnes už žiaľ vzácnosť. Ja by som zvolil inú hudbu, ale to je asi vec vkusu, a určite by som fľaše od nealka nekládol do viditeľnej prepravky. To však asi bola len náhoda toho momentu.

Prečo sem prísť… Ak ste prišli na rande, ste tu správne, ak chcete na niekoho zapôsobiť, ešte si naštudujte kto Mór Jokai bol alebo sa naučte citovať dva – tri verše z klasiky 19. storočia. To celkom stačí. Ak prichádzate s obchodným partnerom z iného mesta, štátu alebo len z vedľajšej dediny, opäť ste spravili správne. Reštaurácia a jej príbeh vám pomôže otvoriť komunikačné brány. Lokálpatriotizmus sa určite hodí a tých pár viet o umení môže dobre zapôsobiť. Určite pridajte zmienku aj o vínnej ceste, naša oblasť patrí k stále úplne neobjaveným klenotom vinárskeho kumštu. Priznám sa, že som zatiaľ nezistil či reštaurácia ponúka vína z miestnych viníc, ale predpokladám, že niečo podobné sa čoskoro udeje. V meste sa stalo módou aj pravidelné obedné menu podávať so štýlom a zaujímavo. Aj tu má reštaurácia Bella čo povedať. Tu vás ale zatiaľ nechcem ovplyvňovať, prosto to poďte skúsiť.

Obsluha… V tejto reštaurácii by ste určite čakali fúzkatého, vhodne oblečeného čašníka, ktorý by okamžite nadviazal priateľský vzťah. Nie je tomu tak, privítali nás dievčence, pekné, trošku ustráchané, ale milé. Myslím, že potrebujú len čas. Aby som mohol úplne posúdiť obsluhu, budem sa musieť, ale naozaj rád, vrátiť ešte raz. Dievčence, ktoré nás obsluhovali boli milé, nevtierali sa, len možno trošku málo komunikovali a mám podozrenie, že jednu som vystrašil. Ich obsluha bola ale vysoko profesionálna a primerane rýchla.

Jedlo… Keďže reštauráciu Bella zrecenzujem ešte raz a vyslovene po línii jedla, venujem sa mu až na samotný záver. Objednali sme si Carpaccio ako predjedlo (na tenko nakrájané plátky sviečkovice s rukolou a zeleným korením). Výborné, skvelé, skoro až úplne fajn. Niet mu čo vyčítať, ale druhé predjedlo bolo predsa len o kúsok lepšie. Studená husacia pečeň na spôsob Bella. Famózne, dokonca sa nebojím použiť novotvar mňamózne. Z oboch jedál bolo jasne cítiť, že kuchár ho má rád a je veľký estét. Ak chcete na niekoho zapôsobiť alebo idete organizovať svadbu, vrelo odporúčam. Predjedlo má slúžiť na preklenutie času, kým nebudete mať hlavný chod. Nám sa podarilo vďaka nemu uvoľniť a pripraviť sa na to, čo malo nasledovať. Polievka… Pre mňa osobne mimoriadne dôležitá časť… mal by som napísať jedla, ale napíšem dňa. Spraviť dobrú, vynikajúcu polievku, ktorá pozve vaše chuťové bunky na banket, je umenie. V tomto prípade kulinárske umenie. Ja som si dal tekvicovú krémovú… Poviem vám…. Ach! Už len spôsob podávania vo mne vyvolal pocit všetkého krásneho, čo jeseň prináša. Vlastne ja jeseň nemám rád, ale vďaka tekvicovou polievke jej dokážem odpustiť, že sa snaží zlikvidovať leto. Za túto polievku, jej chuť, jej poéziu, jej vôňu, vlastne jej všetko, by kuchár mal dostať rád tekvicovej varešky. Proste dokonalá. Ako hlavné jedlo sme si objednali misu pre 2 osoby “Bella”, mali to medzi špecialitami a keď píšem tú recenziu… Vyprážané karé v župane z tekvicových semienok, bolo perfektné, steak zo sviečkovice nemal chybu, napriek tomu, že sme neboli v steakovej reštaurácii. Kuchár presne vedel, čo robí. A zvyšok… viete čo… napíšem recenziu ešte jednu. Niežeby som mal výhrady, ale dostal som chuť na tú polievku… A nemohol som si objednať víno a teraz mi je to ľúto… Vidíme sa v Belle, priatelia.