Noc s Andersenom na Rozmarínke

Kde bolo, tam bolo, v ďalekej krajine v Podunajskej nížine, niekde na juhu Slovenska, v Komárne, žila na Rozmarínke v macochinom kráľovstve Snehulienka. Pleť mala bielučkú ako čerstvo napadaný sneh, bolo to krásne dievčatko. Všetci ju mali radi, lebo bola pekná, no najmä milá. Čo by to už bolo za rozprávku o Snehulienke, keby v nej neboli aj trpaslíci! Na Rozmarínke teda boli traja trpaslíci, nie, sedem trpaslíkov, nie, bolo ich oveľa viac!

V noci z 27.3. na 28.3. sa na našej Rozmarínke zišlo 56 trpaslíkov, ktorí od decembra poctivo plnili úlohy, aby mohli byť súčasťou 3. Noci s Andersenom na Rozmarínke. Medzinárodný projekt oslávil na Slovensku 10. a vo svete 16. rok. V túto noc sa žiaci – trpaslíci stali súčasťou viac ako 10 600 detí na Slovensku, ktoré v tom istom čase strávili noc v škole alebo v knižnici. V rovnakom čase však nocovalo spolu vyše 90 000 detí aj v ďalekej Afrike, Austrálii, USA a dokonca v Izraeli a v rôznych európskych krajinách.

Dostať sa do kráľovstva zlej macochy v Komárne na ZŠ Rozmarínová nebolo ľahké. Trpaslíci museli 4 mesiace dokazovať svoju múdrosť, tvorivosť a lásku k čítaniu. Namiesto práce v bani každý mesiac vo svojom voľnom čase plnili rôzne úlohy – vyrábali tajničky, tvorili príbehy, vymýšľali si trpasličie mená a najmä, veľa čítali. Len ten najšikovnejší trpaslík, ktorý splnil všetky úlohy, mal schopnosť počas jednej jedinej noci poraziť zlo a zachrániť Snehulienku.

Už o šiestej večer pri vstupe do kráľovstva nebolo ani jednému trpaslíkovi všetko jedno. Macocha ich vítala s jabĺčkami, ktoré vraj neboli otrávené. Snehulienka stála pri nej a všetci videli, že potrebuje pomoc svojich malých kamarátov. Aby macocha do svojho kráľovstva nalákala čo najviac trpaslíkov, na pomoc si zavolala nič netušiaceho Jozefa Černeka a niektorých členov dramatického krúžku „Dramaťák“. Tromi pesničkami zo slávneho muzikálu „Snehulienka a zopár trpaslíkov“ sa trpaslíkom predstavila Snehulienka, Zrkadlo a Temná kráľovná. Atmosféra bola výborná, trpaslíci boli nabudení a pripravení bojovať. Potom, ako zložili sľub, vybrali sa do telocvične zdolávať prvé prekážky. Museli Snehulienku prebrať čarovným nápojom, skúšali, či sa vedomosti napracú do hlavy naozaj len tak, že sa prechádzajú s knižkou na hlave, topili ľadové srdce zlej macochy, zbierali jabĺčka pre Snehulienku a hľadali kľúče ukryté v múke. Žiaci všetky úlohy veľmi šikovne zvládli, no vyčerpali sa. Išli sa občerstviť do jedálne, kde ich čakali ďalšie pokyny.

Zlá macocha začarovala ich obľúbené učiteľky, ktoré premenila na rozprávkové postavy a poskrývala ich niekde v kráľovstve. Päť tímov sa muselo pomocou „listiny“ so zoznamom rozprávkových postavičiek, s baterkami a zväzkom kľúčov vybrať hľadať začarované učiteľky po tmavých chodbách kráľovstva. Tímy bojovali statočne a po splnení niekoľkých úloh a nájdení všetkých rozprávkových postavičiek sa zhromaždili opäť v jedálni. Pozreli si krátku prezentáciu o Andersenovi, spoločne vytvorili 5 príbehov a napísali na papierové jabĺčko sen, ktorý by chceli, aby sa im počas noci v škole sníval. Aby do budúcnosti zanechali nejakú stopu, svoje vytvorené príbehy šli zakopať na zadný dvor. Von ich vyhnala zlá macocha, ktorá cítila, že jej sila slabne. Rozkázala im papierové jablká zavesiť na najnižší strom na školskom dvore, „strom snov“. Potom museli bez bateriek prejsť na zadný dvor, kde ich už čakala Snehulienka zajatá zákernou macochou.

Ak ste v noci počuli hlasný krik skandujúcich detí „dobro víťazí nad zlom“, počuli ste našich trpaslíkov, ktorí sa postavili na stranu Snehulienky a dodali jej odvahu odmietnuť čerstvo otrávené jablko. Macocha darmo kuchtila, kričala a rozkazovala, na Rozmarínke je to tak, dobro naozaj zvíťazilo nad zlom. Takéto víťazstvo sme museli poriadne osláviť na nočnej diskotéke, kde sa všetci trpaslíci poriadne vyšantili.

Okolo pol jednej odchádzali spať trpaslíci, v snoch si premietali priebeh dobrodružného večera, niektorým sa zjavila aj zlá macocha, no hneď si spomenuli na jej porážku. Ráno o siedmej sa zobúdzali namiesto trpaslíkov už nadšení žiaci. Nejeden z nich mal k spacáku pribalenú aj knižku, čo je dôkazom toho, že čítanie je medzi deťmi naďalej obľúbené a populárne.

Veríme, že radosť z čítania žiakom vydrží a sme presvedčení, že o rok sa stretneme zas.

-Mgr. Lívia Markovicsová-