Rozmarínka na školení UNICEFU

Aj v tomto školskom roku sa konalo školenie, ktoré usporiadal UNICEF v rámci projektu „Škola priateľská k deťom“. Naša škola sa každoročne zapája do tohto projektu a výnimkou nebol ani tento rok.

Zbalené a nedočkavé sme čakali 27.10.2015 o 5:40 na vlakovej stanici. Po poruche vlaku a dlhom čakaní niekde uprostred poľa sme konečne dorazili do Bratislavy, kde sme sa stretli s ďalšími štyrmi študentmi, s ktorými sme sa veľmi rýchlo skamarátili. Kedže náš vlak mal meškanie, rozhodli sme sa ísť autobusom. Po dlhej ceste sme dorazili do Repišťa, malej dedinky blízko Žiaru nad Hronom. Prostredie bolo nádherné, čistý vzduch, krásna príroda a jedna malá chata medzi mohutnými slovenskými horami – náš domov na nasledujúce tri dni. Po vybalení a zoznámení sa s ostatnými účastníkmi školenia nás čakali prednášky o UNICEFE a IPčku, rozprávali sme sa o tom, kde všade UNICEF pomáha a ako to robí, dozvedeli sme sa, že IPčko je internetová poradňa pre mladých a zistili sme aj to, ako funguje.

Pravdaže, tieto prednášky neboli robené ako tie na vysokej škole, že sme len sedeli a počúvali, naopak, zapájali sme sa do diskusií a bavili sa pri rôznych aktivitách, ktoré pre nás animátori pripravili. Kedže sme často pracovali v skupinách, z cudzincov sa postupne stávali priatelia.

Na druhý deň sme začali byť smelší a viac sa zapájať do rozhovorov. Preberali sme témy ako šikanovanie, chudoba, choroby, samovraždy a iné. Najviac sme sa venovali právam dieťaťa a zistili sme, že to, čo my berieme ako samozrejmosť, niektoré deti nemajú. Animátori nám vymysleli menšiu túru do okolia, na ktorej, pravdaže, nechýbalo aj menšie zatúľanie.

Tretí deň po zhrnutí všetkého, čo sme sa dozvedeli, fotení, výmene kontaktov a prísľube, že sa určite ešte niekedy stretneme, sme sa vybrali domov.

Myslím si, že toto školenie nám dalo naozaj veľa, a že sa po ňom na svet pozeráme inými očami. Sme odhodlané skúsiť to, čo sme sa naučili, uplatniť aj v našom okolí, aby bolo lepšie než doteraz.

– Daniela Čambalová 9.B –