Kam smeruje školský šport?
Tento školský rok sa nesie v znamení vynikajúcich športových úspechov žiakov ZŠ Ul. pohraničná 9, navyše v športoch, ktoré sú na základných školách najpopulárnejšie.
Chlapci a dievčatá vyhrali majstrovstvá okresu (MO) vo florbale a chlapci zvíťazili na MO v malom futbale a bojovali vo finále MK v Leviciach o postup do celoslovenského kola. Poďakovanie patrí týmto úspešným reprezentantom školy: D. Polischuk, M. Ďuriška, L. Pocisk, D. Šebok, M. Šimko, F. Takács, B. Šimko, G. Kisvinceová, G. Lysičanová, L. Kottrová, V. Maťková, S. Čertíková, N. Csíková.
Na jednej strane pekné úspechy, no stále v nás rezonuje aj obrovské sklamanie, nechuť, nepochopenie. Prečo?
Vyhrali sme majstrovstvá okresu (MO) starších žiakov a žiačok vo florbale. O to väčšie bolo naše sklamanie, keď chlapci nemohli ísť reprezentovať školu a okres z nepochopiteľného dôvodu pre ľudí, ktorí sa v športe motajú už nejaký ten čas – brankár nášho tímu bol mladší ako bolo určené v kategórii starších žiakov. Nakoľko vo finálovom turnaji v Komárne družstvo inej školy vznieslo protest voči porušeniu oficiálnych propozícií vydaných Orion Cupom, postúpilo slabšie družstvo.
Ešte zaujímavejšia situácia nastala v súťaži starších dievčat. Viac ako polovicu tímu tvorili dievčatá mladšie ako naše súperky, aj tak sme dokázali vyhrať MO a postúpiť do krajskej súťaže. Zaujímavé bolo to, že žiadna škola neprotestovala proti štartu mladších dievčat.
MK sa konali v Leviciach, ktoré majú monopol na organizáciu takmer všetkých súťaží. Overili sme si u predsedu hlavného organizátora SAŠŠ účasť našich dievčat účasť na súťaži, ktorú sme aj dostali potvrdenú s podmienkou, že žiaľ je nutné dodržať zle nastavené podmienky štartu a v prípade úspechu nemôžeme postúpiť do celoslovenského kola.
Realita však bola úplne iná, do Levíc sme pricestovali na vlastné náklady, nakoniec sme neodohrali ani jeden zápas, pretože sme boli vylúčení zo súťaže. Dôvod? Protest domácej školy proti štartu našich mladších dievčat. Žiadna iná škola nemala výhrady. Asi mali pocit, že budeme veľmi ťažkým súperom, tak nás takto „férovo“ vyradili z turnaja a nedovolili si dievčatám ani nesúťažne zahrať.
Družstvo pripravoval PaedDr. Ondrej Óváry, pre ktorého bolo takéto počínanie najhoršie za 35 ročnú kariéru trénera.
Poslednou skúsenosťou bola účasť našich starších žiakov na MK a opäť v Leviciach. Zlá organizácia sa prejavila hneď v úvode – zmena propozícií nebola dostatočne dopredu oznámená – malo sa hrať na tvrdom povrchu v halovej obuvi, no súťaž bola presunutá na štadión. Naši chlapci nemali kopačky a tak hneď zostali nervózni a nespokojní.
Napriek tomu sme odohrali vynikajúci turnaj. Suverénne sme vyhrali základnú skupinu a postúpili do finále. Len na veľkú škodu, že našim súperom boli domáce Levice, ktoré „museli“ postúpiť na majstrovstvá Slovenska.
Tak to vyzeralo počas zápasu, ktorý pískali tréneri Levíc. Neuznaný gól, neodpískaný pokutový kop, následné vylúčenie našich dvoch hráčov za rečnenie, arogancia súpera, beznádej našich chlapcov. Takto krátko zhodnotil finálový zápas tréner chlapcov Mgr. Slavomír Ďurčo. Pri korektnom vedení zápasu sa z postupu mohla tešiť naša škola.
Vraciame sa späť k rečnícky položenej otázke že kam smerujeme v mládežníckom športe? Prečo nemôžu reprezentovať školu najlepší športovci (v športových zväzoch je povolený štart mladším športovcom)? Prečo propozície súťaží vytvárajú sponzori – napr. Orion, Coop Jednota a nie odborníci? Prečo víťazí nonfér správanie a arogancia nad spravodlivosťou, čestnosťou a zmyslom pre fair – play? Ak toto žiaci zažijú na vlastnej skúsenosti, je veľmi ťažké ich učiť a vychovávať k spravodlivosti a čestnosti.
TEXT:
Mgr. Slavomír Ďurčo – tréner mládeže vo futbale
PaedDr. Ondrej Óváry – tréner mládeže vo volejbale
Mgr. Lucia Spálová, PhD. – bývalá juniorská reprezentantka v hádzanej
