Študenti Gymnázia Hansa Selyeho v Španielsku

19 žiakov Gymnázia Hansa Selyeho prežilo posledných 11 dní školského roka 2014/2015 trochu netradične. Vybrali sme sa totiž na študijno-poznávací zájazd do Španielska. Dovoľte nám, aby sme sa s Vami podelili o naše zážitky, a aby ste sa aspoň duchom na pár minút preniesli z každodennej reality do čarokrásnej zeme.
Po mnohých dňoch netrpezlivého očakávania sme sa v sobotu 20. júna 2015 vydali na 28-hodinovú cestu do vysnívaného Španielska. Keď sme sa na svitaní o 4:50 stretli na železničnej stanici v Komárome, vedeli sme, že nás čaká dlhá cesta. Takže po bozkoch na rozlúčku, želaní šťastnej cesty aj z úst nášho pána riaditeľa, ktorý sa s nami všetkými prišiel na stanicu osobne rozlúčiť, už nás nič nemohlo zastaviť. S rozžiarenými očami a úsmevmi na tvári sme nastúpili na vlak do Budapešti, aby si nás tam vyzdvihol autobus cestovnej kancelárie Világlátó utazás z Miskolcu. Potom sme už len hodiny putovali cez Slovinsko, Taliansko, Monako, Francúzsko až do Španielska. Okolo 2000 km!!!
Pre mnohých z nás to bola prvá cesta v živote takýmto obrovským 76-miestnym luxusným autobusom. Ale vydržali sme! A všetci! 🙂 Nikto sa nesťažoval na znehybnené kĺby, na bolesti krku, na únavu. (Za čo som na našich študentov nesmierne hrdá. Všetci totiž vieme, akí kritickí vedia byť tínedžeri.) Dokonca im neprekážali ani moje nekonečné rozhovory v španielčine s našou španielsky hovoriacou lektorkou Karinou z Peru, ktorá sa ujala funkcie druhého sprevádzajúceho pedagóga. Každý mal pred sebou len vidinu 4-hviezdičkového kempingu, nášho budúceho domova na 9 dní a 8 nocí, na stredomorskom slnkom zaliatom pobreží, na čarokrásnom útese s nádherným výhľadom na nekonečné more. A musím povedať, že naša vidina nás nesklamala. Dokonca skutočnosť bola ešte krajšia, obohatená o vône – vôňu mora zmiešanú s vôňou stredomorských borovíc, obohatená o farbu – farbu azúrovomodrého mora, obohatená o pocity radosti a šťastia.
Takto pozitívne sa aj začal náš prvý deň pobytu. V nedeľu ránu okolo 9-tej hodiny sme už boli v kempingu Cala LLevadó. Trošku ospalí sme, ešte pred ubytovaním sa v chatkách, mali nejaký čas na spoznanie okolia. Na ceste za poznaním sa však naša ospalosť ihneď vytratila. Objavili sme umyvárne a ďalšie vymoženosti kempingu, ako práčovne, kuchynské drezy, reštauráciu s bazénom, bar, recepciu, poštu, informačnú kanceláriu, supermarket, cestu na pláž a čarokrásny výhľad na more. Naši žiaci nechceli premárniť ani jednu minútu nášho času v Španielsku, hneď sa prezliekli do plaviek a už sme ich aj videli, ako sa bláznia v bazéne 🙂 . Onedlho po uprataní chatiek, sme sa v nich ubytovali a čoskoro aj prišla prvá otázka, ktorú som už očakávala: „A teraz čo budeme robiť, pani profesorka?“. A tak sme išli na pláž, kde sme sa celé popoludnie kúpali v mori, oddychovali a naberali energiu potrebnú na ďalšie dni.
V pondelok, druhý deň nášho pobytu, sme už mali nabitý program. Skoro ráno sme sa španielskym autobusom vybrali na horu Montserrat. Je to najznámejšie pútnické miesto v Katalánsku so svetoznámou Čiernou Madonou, kde sa dejú zázraky. Pre nás už aj to bol zázrak, že sme tam boli a videli tú nádheru – obrovské skaly a do nich vsadený kláštor s malým námestím uprostred, obkolesený obrovskými múrmi a v strede s miestom, na ktoré, keď sa postavíte a zdvihnete ruky nad hlavu, naplní sa vaše telo vesmírnou energiou. Ani netreba povedať, že sme tam všetci stáli s rukami vztýčenými k nebu a čakali na vesmírnu energiu 🙂 . Neskôr sme mali možnosť uvidieť zázračnú Čiernu Madonu a zaželať si nevyslovené prianie. Potom sme mali pár hodín voľna. Niektorí sa vyviezli lanovkou na vrchol hory, odkiaľ mali nádherný výhľad, a niektorí išli pešo k inému vyhliadkovému bodu, odkiaľ bol tiež neskutočný výhľad. My sme sa so skupinou žiakov vydali na pešiu túru, ktorej názov Kalvária hovorí za všetko. Ale – oplatilo sa! Len odtiaľ totiž sme mohli uvidieť 3 charakteristické skaly Montserratu – slona, sarkofág a profil opice. V diaľke sme videli Barcelonu, Pyreneje, za ktorými bola už Andorra, nádherné údolia, koryto kľukatej rieky a neuveriteľne krásnu prírodu.
Po tejto duchovnej, energiou naplňujúcej ceste, sme vyrazili do Barcelony, aby sme si pozreli jej najtypickejší symbol – Baziliku Sagrada Familia. Toho, kto ešte nikdy nebol v tejto bazilike, prekvapil interiér stavby. Ono to totiž celé vyzeralo tak, ako keby človek vošiel do dúhy! Podstata Gaudiho neuveriteľného diela totiž spočíva v hre s farbami. Preto tie mozaikové sklá, farebné okná. Všetky tieto farby sa odrážali na stenách, plafóne, organe. Bolo to nádherné!
Neskoro popoludní, keď sme sa vrátili do kempingu, čakal nás ešte jeden bod programu. Pred nami bol Flamenco večer s typickými španielskymi jednohubkami tkz. tapas a sangríou v mestečku Tordera v kúrii zo 16.storočia. Bol to večer so zábavou a s predstavením Flamenca s temperamentnými umelcami. Neskoro v noci sme sa unavení, ale šťastní vracali do kempingu s pocitom úžasu, že čo všetko sa dá zažiť za jeden deň.
Na druhý deň nás čakalo vyučovanie. Keďže išlo aj o študijný pobyt, v cene sme mali aj 20 hodín španielčiny s lektormi zo Španielska. Učiteľkami boli dve veľmi pozitívne, temperamentom sršiace Kubánky, ktoré vyučovacie hodiny viedli svojsky, motivačne a pútavo, kde dôraz kládli na ústny prejav žiakov. Keď žiakov niečo naučili, hneď ich poslali do terénu vyskúšať si to naživo s ľuďmi pracujúcimi v kempingu. Napríklad žiaci išli urobiť interview s čašníčkou v reštaurácii, s predavačkou v obchode, s plavčíkom pri bazéne a pod. A potom mali porozprávať, čo všetko sa dozvedeli. Jedna z učiteliek je povolaním profesionálna tanečnica salsy, ktorá má na starosti manažment všetkých predstavení salsy v Španielsku, takže ani nemusím povedať, že naše deti potom na hodinách aj spievali a aj tancovali. Boli to hodiny plné zábavy a nespútaného smiechu. A po vyučovaní nás znovu čakali vlny mora a kamienková ružová pláž.
V ten deň, lepšie povedané v noci z 23. na 24. júna sme mali možnosť zažiť sviatok Sv. Jána v Španielsku, tzv. la Noche de San Juan. Túto svätojánsku noc Katalánci oslavujú svojsky – petardami, ohňom a množstvom ohňostrojov. A aj ju tak volajú – la Noche del Fuego (Noc ohňa) alebo aj la Noche de las Brujas (Noc čarodejníc). Je to magická noc, predvečer sviatku Jána, je to čas, kedy sa Katalánci lúčia s jarou a vítajú leto. Ide o tradíciu, keď sa na vrchole hory Canigó v provincii Gerona, zapáli vatra, ktorej oheň potom dobrovoľní bežci roznesú do celého Katalánska. Tento sviatok je súčasťou katalánskeho kultúrneho dedičstva a my sme ho mohli zažiť na vlastnej koži.
Celá naša skupina sa totiž vybrala večer po večeri pešo do susedného mestečka Tossa de Mar vzdialeného 3 km od kempingu cez rozprávkový les pozdĺž mora. Bola to naša naozaj dobrodružná výprava. Chceli sme vidieť, ako sa oslavuje predvečer San Juana. A keď sme dorazili na pláž do Tossy práve dobehli bežci s lampášom, aby mohli zapáliť vatru, a aby sa San Juan mohol začať. Ako keby čakali len na nás. A ako sme potom sedeli alebo poniektorí ležali na pláži, jedli typický koláč tej noci s názvom Coca a na oblohe nad našimi hlavami videli množstvo ohňostrojov, naozaj sme mali magický, neskutočný pocit nádhery! Keď sme sa neskôr v noci vydali na cestu späť cez tmavý teraz už aj strašidelný les, mohli sme ešte z diaľky vidieť celé mestečko ožiarené nespočetnými ohňostrojmi. Bolo to nádherné!
V stredu sme znovu mali vyučovanie a potom sme išli na pláž kúpať sa a objavovať nespočetné romantické zákutia pláže.
Vo štvrtok nás čakal výlet loďou, keď sme sa plavili z mestečka Tossa de Mar do LLoret del Mar. Keďže loď mala aj podpalubie s oknami, mali sme možnosť viackrát sa zastaviť pri malebnom pobreží a nakuknúť do krásy podmorského sveta. Obe mestečká sme si v rámci voľného programu prezreli a nakúpili množstvo suvenírov.
V piatok sme znovu navštívili Barcelonu, kde sme mali celodennú prehliadku najznámejších miest. A tak sme navštívili Parc de la Ciutadella s nádhernou fontánou; futbalový štadión Camp Nou, ktorý bol nezabudnuteľným zážitkom nielen pre futbalových fanúšikov; španielsky skanzen Poble Espanyol (Pueblo espaňol) so 116 architektonickými skvostami Španielska. Ďalej sme si pozreli Montjuic s vyhliadkovým bodom, z autobusu sme videli olympijský štadión, Gaudiho domy – Casa Batló a Casa Milá; pamätník Krištofa Kolumbusa a nakoniec sme mali viachodinový voľný program na ulici La Rambla – najtypickejšej pešej zóne Barcelony s množstvom pouličných umelcov, stánkov, obchodov, kaviarní a reštaurácií. Prešli sme Gotickú štvrť, navštívili sme Katedrálu Barcelony, poniektorí si prezreli Múzeum Pabla Picassa. A nakoniec večer sme sa zastavili pri Magickej fontáne, ktorá nám predviedla úžasné predstavenie s hudbou a svetlom. Bol to krásny deň!
V sobotu nás čakal Marineland, čo je vodný park s množstvom toboganov, šmýkačiek a s bazénmi, kde sme mali možnosť vidieť aj tri predstavenia – s papagájmi, tuleňmi a delfínmi.
V nedeľu sme mali posledné vyučovacie hodiny, na konci ktorých najlepšia skupina získala od lektoriek malý darček a všetci žiaci osvedčenie o absolvovaní kurzu. A večer nás čakala posledná rozlúčka s plážou, morom, Španielskom.
V pondelok ráno sme opustili chatky, dali priestor novému turnusu, ktorý dorazil okolo siedmej hodiny, a kým traja šoféri oddychovali, poniektorí z nás sme sa ešte poslednýkrát vykúpali v mori. A o tretej hodine popoludní sme vyrazili na dlhú cestu domov.
Musím povedať, že za tých pár dní sme zažili množstvo dobrodružstiev, každý z nás má tie svoje, ktoré sa ani nedajú opísať. A čo mne – učiteľke urobilo najväčšiu radosť? Azda to, že žiaci na hodinách rozumeli učiteľkám, vedeli reagovať na ich pokyny, naučili sa množstvo nových výrazov hravou metódou, vyskúšali si svoje poznatky naživo v reštauráciách (kde napríklad jeden čašník ich dovtedy neobslúžil, kým si správne neobjednali po španielsky), ale čo mi urobilo najväčšiu radosť bolo, keď žiaci pri návrate objali svojich rodičov s úsmevom na tvári, očami žiariacimi od šťastia a so slovami: „Stálo to za to!!!“
Touto cestou by som sa chcela poďakovať cestovnej kancelárii za všetky poskytnuté služby a nádherný pobyt; rodičom, že svoje deti takto podporili, a tým ich nesmierne motivovali k ďalšiemu štúdiu španielčiny; a v neposlednom rade nášmu vedeniu školy, a hlavne p. riaditeľovi Imre Andruskóovi za možnosť zúčastniť sa tohto dobrodružného študijno-poznávacieho pobytu počas školského roka.

-ALENA HEVESI PETRUF-